Ponorená do svojho dňa
konštatujem, že sa mi otvára nová cesta.
Cesta zo zabudnutých spomienok
do nového a neprebádaného sveta plného zvratov.

Sama som zvedavá, čo ma všetko čaká.
Stretnem nových ľudí na prvý pohľad obyčajných,
no na druhý pohľad vzrušujúcich a možno tak trochu iných
ako sú všetci ostatní.
Ja totiž neuznávam všednosť.
Ľudia vyzerajúci rovnako bez štipky originality
a pritom si myslia, že sú zaujímaví.
No opak je pravdou.
Len oni si to nepriznajú, ale dosť už o nich.

Ďalej očakávam, nie radšej nič neočakávam.
Iba sa snažím predstaviť si čo by som rada uvítala na mojej nevídanej ceste.
Tak trochu dobrodružstva s kúskom dobrého humoru.
Veľa smiechu okolo a dobrej nálady.
Dobré jedlo - to sa vždy zíde.
A ešte príjemné melódie hrajúce vo vetre dávajúce pocit,
že si hlavnou úlohou v tom najväčšom filme s názvom Život.

Herci sa samozrejme budú meniť.
Ostanú spomienky, nedopovedané vety,
prirýchle reakcie bez uváženia.
Nezmyselné rozchody a opätovné návraty.
No áno aj to je niečo a môže byť toho ešte stále viac a viac....

Ale to už nechám na niekoho iného...nech sa stará o to, aby som sa nenudila.