Sú tri hodiny. Babka kričí na Dávida, aby išiel makať do záhrady. Ja sa idem naobedovať. Poobede si zahrám s malou sestrou futbal, aby sa nepovedalo, že nič nerobím. Kamoši ma volajú, aby som šiel hrať futbal. Ale v tom teple nevydržíme ani pol hodinu

a naskáčeme všetci do bazénu. Zahráme vodnú naháňačku. Slnko pomaly začína zapadať, je čas na ďalšiu cigu. Hladný bežím domov dať si niečo pod zub.

Večer vyrážame na tribúnu futbalového ihriska, kde sa stretneme s babami a kecáme o všeličom možnom, proste zábava. Až kým to nepreruší večierka, ktorú som aj tak pretiahol o hodinu. Veď mama to prežije...

Vek: 18, bydlisko: veľké mesto

Letné prázdniny sú asi v polovici. Vstanem o takej desiatej a najem sa. Unavený na chvílu sadám pred telku, kde idú samé blbosti. Po pol hodine zisťujem, že som ten blbý seriál ani nevnímal. Je čas ísť do roboty. Bežím na zástavku a jasné, že mi trolejbus uteká pred nosom. Nevadí, aspoň stihnem zapáliť, kým nedojde ďalší. Nakoniec s menším meškaním dorazím do kancelárií, kde mám za pár korún na hodinu triediť papiere. Ani neviem načo to je dobré, proste len triedim...

Po štyroch hodinách idem domov. Samozrejme si cestou zapálim. Dojdem a osprchujem sa. Dám si niečo zo širokej ponuky instantnych jediel. Sadnem na takú hodku za komp a vyberiem pár zápasov a odošlem tiket. V lete nie je bohviečo na kurzovom lístku, tak ani výber zápasov nezaberie veľa času. Potom sa na icq dohodnem s kamošom, že pôjdeme na jedno pivčo , aj keď ani neviem kedy naposledy to bolo len jedno. Zahráme biliard, zaženieme smäd a pokecáme o športe.

Dojdem domov, najem sa a skontrolujem zápasy. Tiket vyšiel...“bude na pivčo“, poviem si. Ľahnem do postele, ale nejdem spať. Ešte najmenej pol hodinu rozmýšlam, ani neviem presne o čom. Zrejme o zmysle života...