Rád chodím do Ikey. Síce skoro nikdy som tam nič poriadne nekúpil, ale rád sa tam chodím hrať.
Nikto ma tam nenaháňa, nekontroluje a nič neponúka.
Čiže sa môžem naplno venovať šermovaniu sa s WC kefami, madžgoreniu plyšových potkanov všetkých veľkostí, alebo rozčuľovaním sa nad tým, že mi chodia všetci obutí po kuchyni. A ako bonus si môžem ukradnúť ceruzku. Nie, že by som ju chcel, alebo nebodaj potreboval, ale tá príležitosť!
Tí švédi majú skrátka nás Slovákov prekuknutých, dajú nám kávu, nechajú nás ukradnúť si ceruzku a nikdy vás nechytia!
Nie je to super? To už sa dá potom seriózne uvažovať aj nad kúpou trebárs kartónovej škatule, ktorá sa iste zíde, len ešte nevieme načo. Neviem síce čo by som s ňou robil, ale viem, že v Ikey (ach to skloňovanie) sa volá "Pappis". A som si istý, že ak sa raz dostanem do Švédska a nejaká stará blonďatá krava ma vytočí, tak budem na ňu kričať: PAPPIS! PAPPIS!
Našťastie tá pravdepodobnosť je malá, nakoľko všetky švédske veci sú zvyčajne dobré. Spomeňme napríklad švédsku lavicu, švédske stoly, švédske kvapky alebo švédsku trojku...   :)