Na začiatok si dovolím, krátke uvedenie do situácie. Je druhá polovica septembra, krásny a teplý deň. Obloha modrá, takmer bez mráčikov, svieti ostré slnko, a tak jeho ostrosť tlmíte, tmavými okuliarmi. Spolu s manželkou cestujete v aute na neďalekú, maličkú záhradu, aby ste pozberali popadané jablká, ktorých, len tak mimochodom, je toho roku nadúroda.  Okolo vás, sem a tam, lietajú osobné aj ťažké nákladné autá. Tie, mnohým miestnym občanom, už lezú na nervy, lebo z blízkeho kameňolomu, od rána do večera, vozia kameň na stavbu diaľnice. Niet sa čo diviť, že otrasy preťažených a rýchlosť prekračujúcich kamiónov, ťažko znášajú skoro všetky rodinné domčeky pri ceste, lebo im praskajú múry. Keďže, len pred chvíľou ste minuli dva nové kríže pri ceste, kde asi pred týždňom, pri autohavárii zahynuli dve, veľmi mladé dievčatá z neďalekej obce, zvýšite pozornosť, aby ste sa vyhli prípadnej kolízii s nedisciplinovanými, rýchlo jazdiacimi  vodičmi, ktorých je na tejto ceste požehnane. Vchádzate do obce, letmo pozriete na rýchlomer - 50 až 60 km/hod., pribrzdíte  a keďže oproti ani za vami nič nejde, zapnete ľavú smerovku, aby ste obišli, na pravej strane, čelom k vám stojace  osobné auto. Samozrejme, že sledujete, či sa na ňom náhodou, neočakávane neotvoria dvere, alebo niečo podobné, a keď ste už tesne pri ňom, vidíte, že oproti vám sa určite, viac než 50-kou, blíži osobné auto. A tak, úplne podvedome, mierne pritlačíte plynový pedál, aby ste sa mu stačili včas uhnúť. Všetko dobre dopadlo, preto spokojne pokračujete v jazde a len tak mimochodom si zamrmlete, že na takých vodičov je skutočne treba viac policajtov. Asi po minúte jazdy, si v spätnom zrkadle všimnete, že sa k vášmu autu rýchlo blíži, nejaké čierne osobné auto, skôr menšie ako väčšie a tak, si poviete, nebudem mu brániť len nech si predbieha. No na počudovanie, auto vás nepredbieha, ale sa zaradí za vás. Zaostríte zrak a zbadáte, že na ňom, intenzitou dušičkových sviečok, blikajú nejaké svetielka. Poviete si konečne, asi sú to dopravní policajti, zavesili sa za vás, lebo chcú skryte merať rýchlosť.

Žiaľ, ono to bolo úplne inak. Tí ľudia za vami, tými dušičkovými svetielkami, dávali signál vám, aby ste zastavili.  A tak zapnete pravú smerovku, nájdete si ako tak bezpečné miesto a zastavíte. Manželka s prekvapením položí otázku. Stalo sa dačo? Odpoviete v dobrej viere - ja neviem. Z auta pred vami, vystúpi mladý, sebavedomý človek v policajnej uniforme. Stiahnete okno a počujete vetu. „Dobrý deň, cestná kontrola, pán vodič pripravte si doklady a vystúpte si  dopredu pred auto!“  A tam sa dozviete, že v obci „Jano“, vám tento mladý a skutočne až prehnane sebavedomý, mladý policajt nameral rýchlosť 66 km/hod. Keďže tomu nechcete veriť, tak vám veľmi ochotne ukáže obrazový záznam na obrazovke policajného radaru. Pravdu povediac, veľa tam neuvidíte, lebo do oči vám svieti slnko. Na svoju obhajobu tak úprimne poviete, že ste sa v okamihu merania rýchlosti, nedívali na rýchlomer, lebo ste mali úplne iné starosti, aby ste zvládli to obiehanie. No slová letia bez odozvy. A tak zasa počujete hlas dopravného „policajta“,  ktorý vám úplne ľadovo a bez akejkoľvek účasti oznámi, že za tento priestupok je stanovená pokuta až 50 euro. Vstúpite mu do reči a pokračujete vo svojej obhajobe, niečo v tom zmysle, že ani neviete kedy naposledy a či vôbec, ste nejaký dopravný priestupok mali, a že aj keď ste tú rýchlosť máličko prekročili, bolo to okolnosťami vynútené konanie, pritom ste nikoho neohrozili, tak či je potrebné vymerať hneď pokutu, keď zákon dovoľuje priestupky riešiť aj dohovorom. Odpoveďou sú slová. „Ste ochotný zaplatiť pokutu 40 euro“. Keďže ako praktický človek, hotovosť so sebou nenosíte, tak sa ponúknete, že sumu zaplatíte kartou. To sa ale nedá, lebo mladý, až prehnane sebavedomý „policajt“ vám odpovie, že príslušný prístroj so sebou nevozí. Po chvíľke čakania, počas ktorej okolo prešlo najmenej 5 áut, z ktorých ani jedno nedodržalo predpísanú 50-ku,  ale tie si mladý, až prehnane sebavedomý „policajt“, akosi vôbec nevšímal,  dostanete do rúk vypísaný pokutový blok a peňažnú poukážku, aby ste mali doklad na zaplatenie pokuty. Aj teraz sa ešte, skôr než podpíšete príslušný dokument, snažíte namietať, že to považujete za nespravodlivé, a že sa chcete proti pokute odvolať. No odpoveď  mladého, až prehnane sebavedomého „policajta“ je asi taká, „Dobre, potom zoberiem vaše doklady, napíšem „svodku“ „ ...ale keďže, vy ste človek skúsený, a viete čo, to predstavuje, a tiež viete, že okrem toho, na vás čakajú dozreté jabĺčka, podpíšete súhlas so zaplatením pokuty a čakáte na vrátenie dokladov.

Po ich prevzatí, keďže už nie ste mladý, a ani nie ste „policajt“, ale ste slušný človek, snažiaci sa všade dodržiavať zákony a pomáhať druhým ľuďom, poprajete mladému, až prehnane sebavedomému „policajtovi“ pekný deň a úspešný lov na takých vodičov akého práve pokutoval.

Príjemný deň všetkým praje J.Kotulič.