Nie... Dnes nesedíte. Ani ja som nesedel. A môžem Vám povedať, škoda, že som nesedel. Predstavte si asi jednu hodinu v noci, pomaly silnie vietor, blízka sa, začína pršať a mnou to nehlo. Prázdno. Jedna cesta. Tiež prázdna. Oproti mne slabo svietila jedna funkčná lampa. Kto by to povedal na veľkomesto... Nebo osvecuje blýskanie a pozerám sa doprava – doľava... Kam?... Kade..?

            Určite poznáte pocit, keď niekoho stretnete a je Vám s ním dobre, lebo sa bavíte a zabúdate na tikot ranných hodín. Alebo priatelia, ktorí sú pri Vás vždy keď to potrebujete... Rodičia, ktorí sa snažia Vám dať všetko, ale rozvod je rozvod a keď máte osemnásť, máte pocit, že na Vás padá zodpovednosť. ROZHODNI SA! Niekedy ľahko a niekedy horšie. Najhorší zákon sveta je, že všetko čo sa stane sa stať malo a nezmeníme to, aj keby sme sa všetci dali do kopy ako svet a môžeme na to z vysoka vysrať! Nezmeníme TO. Ale jedno sa dá. A vybrať sa dá. Ak niečo vnútri silno chcem a ideme si za tým, nie je človeka ktorý by to pokazil. Horšia vec je trpezlivosť a ešte horšia, vedieť sa vybrať doprava alebo doľava...

            Na človeka v každom veku dopadajú určité systémy v ktorých sa musí rozhodnúť stlačiť Delete alebo Enter a tí iní, ktorí sami nevedia čo by s tým spravili stlačia Ďalej... Myslím si a z určitosťou už viem povedať, že tretia možnosť je najhorší spôsob, lebo len tak prejsť Ďalej sa nedá. Vráti sa to, ale kolónka na kliknutie Ďalej bude len sivá, nebude sa dať  na ňu kliknúť a bude tam svietiť len Delete a Enter...

            Ďalší zákon sveta je, že to čo si obľúbiš a budeš s tým šťastný TI zoberú... Pár dní radosti a prichádza niečo, čo to pokazí. Buď odchod na iné miesto kde si tú VEC zobrať nemôžte, alebo odchádza VEC... Najčastejšie sa tento pojem vyznačuje slovom Priateľstvá, alebo Kamarátstva... Nikdy neviete kedy príde čas, keď stratíte niečo. Možno ani nie úplne, ale keď ste sa s niekým stretávali trikrát do týždňa a potom to prejde na dobu jedného stretnutia počas polroka, vzťahy sa zmenia, aj keby ste boli priatelia na celý život, ale bude to iné...

            Zákon ktorý ja nazývam Prečo alebo Sviňa. O čom je? Už sa Vám stalo, že niekedy Vám niekto povedal ako Vás strašne má rád, trochu inak ako kamaráta, alebo priateľa? Myslím si že áno. Ale VY ho beriete ako len kamoša, lebo k nemu necítite nič, alebo máte už priateľa/ku a nechcete riskovať nové dobrodružstvá pod názvom Nevera a tri bodky... Vzťah Vám vydrží na 3 mesiace, ten hore Vám to pobabre, potom sa zahladíte do toho kamaráta ktorý Vám dá modré z neba, začnete ju/ho  vidieť v inom svetle a keď jej/mu poviete, že aj Vy to cítite, ospravedlní sa, lebo on/a už nie... Ale stáva sa to aj naopak. Niekto Vám je strašne sympatický, ale už je zadaný a keď je voľný, tak má teraz smolu a len Vás otravuje... Možno otravuje... Alebo... Krásne dievča, s ktorou chodíte už vyše roka, ale cítite, že niečo opäť nie je v poriadku. Je tam nejaký rodinný alebo zdravotný problém, alebo sa znova sťahuje na nové miesto, lebo jej mama tu nenašla prácu a idú ďalej. Ale sľubuje, že bude písať... bude, asi tak polroka a potom sa na to zabudne a Vám zostane v ruke len krabica s jej fotkami a iné...

            Toto všetko sú len príklady... Vymyslené príklady a predsa sa toľkokrát stávajú... Z čoho by potom vznikali romantické a tragické príbehy? Veľakrát som počul slová, ktoré boli v podobe: „...a bolo to ako vo filme...“ Ľudia, to čo VY nazývate „ako vo filme“, sa najprv muselo stať, aby to tam vošlo. Nie je človeka, ktorý by vymyslel pocit, ktorý niekde necítil, nevidel a nepodelil sa s ním... Režisér a herci sa s Vami oň podelili...

            Každý človek si svoje nedostatky niečím kompenzuje... a možno ani nie, ale neznemená to, že on je dokonalý. Mnohokrát sa taký človek uzatvára do seba, do (izby)... Nie je to dobré, lebo vždy je tu riešenie...

            Ono sa ľahko píšu pocity strateného človeka, ale viem, že to tak má byť. Keď som o to prišiel, znamená to, že ma čaká lepšie. Ak si toto ešte raz celé prečítate, často tam nájdete neurčité slová, ktoré som najprv mal v pláne napísať veľkými písmenami... Nespravil som to. Prečo? Neviem, ale napadlo mi, že keby sme vždy prišli na určité pojmy, bolo by všetko dokonalé? „NIEKTO to pokašľal.. NIEČO sa stalo... S NIEKYM sa stretáva...“ A teraz... „JA som to pokašľal.... Stala sa NEHODA... Stretáva sa s MARTINOM...“ Znova len príklady.... Ale určité, ktoré by sme vedeli riešiť, ale asi by nás viac srali, lebo by to bolo nemeniteľné. Takto máme Bonus. Keď určite neviete čo sa stalo, alebo kto to bol, zmeňte to na klad a berte to ako výzvu na lepší systém. Jeden príklad:

„Keď mi napísala, že odchádza na dovolenku s Jakubom, skoro ma porazilo. Sú len kamaráti... Aj my sme len kamaráti, ale vždy ma serie keď je s inými...“ – odišla aj tak s Jakubom. Pre mňa to znamenalo ponaučenie. Klamal som sa, že nikdy by som sa do nej nezaľúbil bezhlavo. Nebola príliš pekná ani môj tip, ale vedel som, že keď sa vráti, poviem jej to. A zas prišiel zákon Sviňa... Medzi tým sa na dovolenke dala dokopy s Jakubom. Usmial som sa a teraz viem, že mám brať to, čo mi ten hore ponúka a tak som spoznal Paťu. Keby som pristupoval tak ako pri tej z dovolenky, tak Paťu by som stretol len pri tých toaletách...

            Nie všetko čo nám život ponúka je náhoda... Len škoda, že ja na náhody neverím... :o)