Dnes je Medzinárodný deň detí! Pamätám sa, ako som sa tešila na tento sviatok, keď som bola ešte malé dieťa. Vždy nás v škole učitelia obdarili nejakou tou sladkosťou, bodaj by aj nie, keď mi ako slušní a pozorní žiaci, sme si tiež vždy pripomenuli ten ich sviatok, ale to nieje podstatné! Proste, učitelia si nás vedeli získať tým, že nám doniesli nejakú tú maličkosť, mi sme to ešte zneužili krásnym nápisom na tabuli "DNES JE SVIATOK NÁŠ, NESKÚŠAJTE NÁS!", pokreslili sme tam dáke potvorky a celý deň sme sa bavili :O) . Po škole zväčša pokračovalo druhé kolo oslavi a to s našimi rodičmi. Malá sladkosť, cukráreň, či darček nám vždy rozjasnili očká. Neviem ako u vás, ale druh tejto oslavi, takého pre dieťa výnimočného dňa sme slávili ešte aj v posledný maturitný ročník. No a potom, ja osobne, som stále toho názoru, že ešte stále som dieťa, aj keď už dospelé, rozumné a samostatné, ale stále dieťa svojich rodičov, takže tento sviatok oslavujem aj dnes :o). Aj keď  ma delí od rodičov stovka kilometrov, aj tak je to dobrý dôvod na oslavu (aspoň v mysli...)! Dnes sa chystám dokonca aj šéfovi pripomenúť, že máme sviatok, aj môjmu priateľovi, proste všetkým! A prečo? Pretože, to, že sme dospelí neznamená, že v kútiku duše nie sme tými malími nezbednými deťmi! Áno, stále sme a budeme! Tak aj tým čo majú dnes sedem,či sedemnásť, dvadsaťsedem, tridsaťsedem alebo aj deväťdesiatsedem a cítia v kútiku svojej duše, že sú stále deťmi, tak všetko najlepšie k dnešnému malému sviatku!!!