Ráno
Je ráno, zvoní budík a len s námahou dokážem vstať z postele. Rýchlo rozmýšľam nad niečím pozitívnym, nad niečím čo ma z postele vystrelí šťastného do dňa. Rozmýšľam. Nič. Opäť.

Ďalšie minúty prežívam len v tranze, obliekam sa, umývam, upravujem si vlasy (sľúbil som to predsa priateľke), letmo registrujem psa na gauči a idem do práce - lepšie povedané utekám, logistika nikdy nebola moja silná stránka.

Som v autobuse a mám 15 minút voľno. Nemám rád, keď mám voľno. Núti ma to rozmýšľať a v tom nie som dobrý. Necítim sa síce ako hlúpy človek (presnejšie, som dosť namyslený v tomto), ale stále keď nemám nad čím konkrétnym rozmýšľať, rozmýšľam nad sebou, nad životom a svetom. Stále to končí depresiou. Depresiou zo mňa, z mojich blízkych, z ľudí všeobecne..

Deň
Práca je práca, niekedy je to zaujímavejšie, niekedy je to ako vždy.. Nie nudné, ale rovnaké. 1/3 dňa človek trávi v práci a to je kruté. Nemám rad rutinu. Pre ilustráciu: som stále študent, v práci som len 4-6 hodín denne a ani nie 2 roky, ale predstava takého života ma desí. Opäť nastáva chvíľa keď rozmýšľam nad životom. Nepáči sa mi, že 40 rokov musím pracovať 8 hodín denne, 5 dni v týždni.. Kapitalizmus rozhodne nie je dokonalým riešením. Žiaľ, zatiaľ asi tým najlepším čo ľudia vymysleli. Rozmýšľam, že vymyslím niečo lepšie. Rozmýšľam. Ale nie, dnes nezmením svet.

Po práci
Obdobie keď skončí práca a ešte nie je večer je najlepším obdobím dňa. Je to ako piatok. Piatok síce nie je voľný deň, ale cítiť z neho optimizmus víkendu. Je určite lepším ako nedeľa. Nemám rad nedele.

Po práci si plánujem deň, rozmýšľam čo spravím, s kým budem a hlavne nemám čas rozmýšľať.

Večer
Čas keď ležím v posteli a ešte nespím je ako stvorený na rozmýšľanie. Pretože potrebujem čistú myseľ, nemôžem náročky na niečo myslieť, pretože nezaspím. Kedysi som rád spával. Tešil som sa už 30 minút pred koncom filmu, že sa mi bude niečo snívať. Teraz už nie.

Väčšinou rozmýšľam nad budúcnosťou. Nad budúcnosťou, kde ma nič dobrého nečaká. Človek sa teší len z malicherností. Teší sa

   1. z nejakého úspechu - v práci, športe (a neuvedomuje si, že aj v tom najlepšom prípade je len sivý priemer, pretože stále nájdem tisíc ľudí lepších ako on),
   2. z detí (keď budem mat deti ako som bol ja, tak ich asi prizabijem),
   3. z hmotných vecí (to je trápne a materialistické),
   4. teší sa z priateľky (je tu ďalších 3 miliárd žien - aká je šanca, že máš naozaj tú pravú ?)
   5. ...

A prečo to píšem? Lebo keď píšem, nemám čas rozmýšľať (nad budúcnosťou).