Zberateľ myšlienok sa teší skvelým myšlienkám druhých ľudí takmer rovnako ako svojim vlastným. Keď stratí jednu dobrú myšlienku a ostane mu iba pocit, že bola dobrá, smúti za ňou ako za strateným dieťaťom. Tým, že myšlienkam okolo seba venuje väčšiu pozornosť, prípadne sa ich snaží triediť do systému, filtrovať opakujúce sa, stane sa mu skôr ako druhým ľudom, že ho niektoré opakujúce sa myšlienky začnú príšerne nudiť. Kým ostatní ľudia , majúci iné záujmy a starosti, si ešte ani nevšimnú, že hovoria niečo veľakrát povedané, resp. dokonca zámerne chodia na miesta, kde sa opakuje tisíckrát jeden a ten istý text,a aj tak ich neustále zaskočí nepripravených, náš zberateľ myšlienok má tento prah citlivosti na všetko opakované trochu nižšie. Okrem odporu ku všetkému otrepanému má však  aj užitočnú stránku a tou je lepší cit pre svieže myšlienky. Usaďme našeho zberateľa myšlienok do nejakej firmy a dajme ju nejakého šéfa. Nech je to navyše taký zberateľ myšlienok, ktorý sám nevie dohromady povedať súvislé dva vety. Bude sa teda celé dni znudene motať po firme, nepovie k nijakému problému ani nič rozumného, popíja veľa kávy, číta si blogy .... pracovník na vyhodenie, takmer úplne zbytočný, keby sa občas nerozžiaril, keď začuje niečo nové. Dajte mu však urobiť prezentáciu na nejakú starú otrepanú tému, a on plný vnútorného odporu ku všetkému otrepanému, vloží do nej dostatok nových ideí, ktoré našiel kade tade.
V jeho prezentácii firmy sa určite nebudé hovoriť iba o orientácii na  zákazníka o flexibilite, o poskytovaní komplexných služieb, lebo toto už dávno nie sú zaujímavé myšlienky, sú vlastne už samozrejmosť a kto o nich hovorí ako o novinke dokazuje, že je trochu pozadu.