Tu.

Len tu v tichu sedím.

Slnko mi hreje tvár.

Dnes sa usmieva veľmi teplo.

Asi preto nechcem vstať a odísť.

Príjemný vánok  prehnal sa chvíľou

a ja cítim ten zvláštny pocit

spokojnosti.

Sledujem Šarika . . . i on pozoruje

a ticho splýva s trávou.

Možno o chvíľu splynieme nastálo,

možno v kameň nás premení Boh.

Skaly tvrdé, trvalé,

no vo vnútri budeme svietiť

ako slnko za dňa,

áno,

prečkáme noc v objatí zimy,

tma totiž nebude večná,

pretože prebudí nás ráno.

13.4./07