Hmmm tak som sa konečne rozhodol čosi vypustiť do sveta, čosi o mne, len tak bez väčšej témy, bez väčšej trémy, dôvodu, zmyslu, odozvy....proste len tak. Aleeee...možno sa len potrebujem niekomu vykecať, a nie len tak barskomu možno sa potrebujem vykecať všetkým, pod rúškom anonymity povedať tiež čosi o tom ako práve ja vnímam tento svet. Začnem tým, že mám 22 rokov a bývam v meste s asi 30000 obyvateľmi. Posledné udalosti môjho života neviem ani presne zhodnotiť, neviem či to čo sa deje je skôr na dobro alebo zlo veci. Takým najväčším zachytným bodom je asi to že som sa rozišiel s priateľkou. Rozišiel? Rozišli? Alebo sa len rozišla ona so mnou? Tak je to asi najsprávnejšie povedané. Stalo sa to tieto vianočné sviatky, stále som z toho bez života hoci sme spolu boli len necelých 5 mesiacov ale raz som už taký...večne namotaný. Táto udalosť mi zatemnila rozum ako blesk z jasného neba a trvá to vlastne až doteraz...veľmi ju milujem ale neostáva mi nič iné len zabudať a úspešne aj zabudnúť. Tu práve narážame na další z problémov, ktorý sa ma v súčasnosti týka. Je tým práve utlmovač pamäte, zabijak pamäte alebo už neviem ako to nazvať, proste je to tráva. Myslím, že je akokoľvek divné keď sa niekto nad slovom marihuana zhrozí alebo to u ňho vyvodí inač nechápaný efekt. Žijeme asi v slepej dobe keď si ešte stále mnohí dospelí, či postarší spoluobčania myslia, že také čosi existuje ale len v malej miere alebo v amerike alebo sa to týka len doslova feťákov...velký omyl!! ale o tom niekedy inokedy. Ešte keď som bol s priateľkou som sa rozhodoval prestať húliť, jasné, že aj kvôli nej hoc mi to nezakazovala ale najmä kvôli sebe. Proste si myslím, že vždy je treba nejaká tá pauza alebo aj spraviť ráznu čiaru za tým keď má človek toho odhúleného viac než dosť. A novoročné predsavzatie? Nefajčiť trávu. Je tretieho, držím sa hoc nechodím von ani s nikým iným len s každohodinovými huličmi. Dneska sme boli zas vonku, je sobota...čakal som od nej viac, teraz sedím doma a zožiera ma pocit, že bývalá sa niekde skvelé baví. Vlastne jej to doprajem ale asi si vie každý predstaviť ako mi len chýba...ja tu sedím, myslím na ňu ale nemôžem...nechcem myslieť na to ale nedá sa...zožiera ma to. Vonku bola nenormálna kosa a kus cesty po tom ako sa chalani odpojili domov som šiel sám. Zas ma to napadalo, divné myšlienky, náčrt schizofrénie? neviem ako to nazvať. Tento rok som si povedal že bude prelomový, najlepší, že to všetko ináč vymyslím, nový rok, nový život..všetko skvelé podla plánov. Zatiaľ to žial nevychádza. Ani neviem či to bol rozumný nápad prestať húliť...teda jasné že bol...ale či to je tá správna kombinácia byť sklamaný láskou a seknuť s hulením do toho. Fakt neviem, hádam sa pozbieram a nájdem nejaký ten zmysel života. Teda ani nie zmysel. Viac sa mi pozdáva myšlienka Silvie Mozerovej v Motýlikovi a to že život vlastne ani nemá zmysel...má len svoje dôvody. Tu by som aj skončil pre tento prvý pokus, dúfam že to nebol len taký môj nočný prepínak ale k nejakým načrtkom života mladých sa čoskoro vrátim. Dobrú noc