Prší

Tvoje rozkvitnuté lupene

lákajú rozdielmi lásky

voňavé umieranie

na tŕni slov zapichnutých

do zahojených rán

sa rozbieham dažďom

a ty si dlaňou čistíš

pančušky na lýtkach ofŕkané

nápadmi chodníka

a mlák

rád by som to robil za teba

lenže ten trolejbus

som stihol aby ma odniesol

do bane z ktorej z hlbiny

vynášam na svetlo

chlieb budúcich kým

moknem pred oltárom

zaspatých dní

zasypaných

Stanislav Háber

(zo zbierky Voňavé milovanie)