...môžete ich vidieť v rôznych šatách či nešatách...niektoré z nich sú skvelé kuchárky a iné sa uspokoja aj so zeleninovým šalátom na večeru...dýchajú život každým kúskom svojho tela...a ich duša spieva o všetkej kráse okolo nás...sú ako kvety orchidei ...všetkého príliš im škodí no v prítmí hynú...sú rozhodnuté dávať a nezabúdajú brať...neskrývajú sa v kutici preoblečené za Popolušku ale odhodlane sa vrhajú do výziev dňa prežiareného Jeho slnkom...rozprávajú o sebe príbehy za ktoré by sa iné možno hanbili a možno príliš pýšili...svojou skromnosťou a múdrosťou prenikajú všetko a všetkých...učia milovať...zápasia so samotou v hĺbke svojho vnútra tým, že deň čo deň do nej pozývajú milovníka ich duše...odvážne sa stavajú proti zlu, ukrutnosti a nenávisti...a ich zbraňou je samotná Láska...

V mojom živote poznám zatiaľ tri...každá z nich je iná...

Jedna sa celý život zaoberá zločinmi...jej prstami prechádzajú spisy vrahov, násilníkov, zlodejov, úžerníkov...no i tak verí v lepší svet...dáva do každého kúsku svojej práce v práci alebo v domácnosti nehu a starostlivosť...je verná...cez deň zabúda na seba a obetuje sa pre iných, no každý večer sa premení na vílu v nočnej košeli a je pre mňa jedinou dobrou vílou, ktorá ma bude fascinovať do konca môjho života...

Tá druhá pracuje s peniazmi...no veľmi dobre vie že skutočné poklady sú nepomerne ligotavejšie a vzácnejšie než akékoľvek lesklé bohatstvo tejto doby...neznáša zimu...presne tak ako ja...má jemnú pleť...vlasy...a dušu...myslím že v minulosti bola tiež princeznou...dnes je z nej žena neskutočného pôvabu...otvára srdcia ľudí, ktorý už dávno zabudli milovať...vpúšťa do ich duše žiaru Božej blízkosti a robí tým človeka oveľa slobodnejším než sú oblaky na nebi...teplo ktoré môžete cítiť v jej blízkosti je jeho Oheň...Ten ktorý nikdy nezhasne...

Tretia dáma v mojom živote oslavuje život so všetkými radosťami i bolesťami, ktoré prináša...je slávna no nič si z toho nerobí...berie to skôr ako bremeno, ktoré sa kedysi odvážila niesť až dokonca...zároveň však svedčí o tom, že svätý niekedy môžu byť úplne obyčajný smrteľníci okolo nás...hoci by mohla po všetkom čo už odovzdala svetu zavrieť svoju komnatu a dať zbohom všetkému naokolo...pláva ďalej proti prúdu rieky svojou nezištnosťou a spieva pritom o tom, že Pán neba i zeme na nás stále hladí a pritom nás nežne hladí...že On je ten o kom to všetko je...To čo už vie odovzdáva pokorne ďalej...a hoci niekedy prežíva samotu...bolesť...nikdy nie je smutná natoľko aby ponúkala svoj smútok svetu...naopak...usmieva sa a jej pokojne uhrančivá tvár rozpráva o tom aký je život krásny keď človek chce...

Ako sa tak zamýšľam tých dám v mojom živote bolo asi viac...no len tieto tri menia môj život natoľko, že sa neodvažujem ani pomyslieť aké by to bolo bez nich...keď prichádzajú údery noci...sú tu aby ma objali svojou láskou...a tak zohriali ubolené miesta...sú tu aby mi bez slov rozprávali o tom, že krása je oveľa väčší poklad než by sa na prvý pohľad mohlo zdať...sú to ženy ktoré milujú až do krajnosti...

„Lebo vieš Martinka, verím že On ma tu okresáva do takej krásy, aby som jemu podobná s ním potom mohla žiť večne v nebi.“

...tak teda ďakujem Vám drahé dámy!

http://www.youtube.com/watch?v=iIRkVsMsbcw&feature=related