ten ranny vyslap do strmeho svahu da zabrat, orosene nohavice, premocene tramky este chladia, po chrbate steka potocik potu, je to zasluzene a vydrete ...a predsa to pes ma tazsie, s vyplazenym jazykom som teda hore, krajina je podomnou a vsetky malichernosti a trapenia ta-tam, oplati sa obcas pozriet na vsetko zhora, ma to svoje opodstatnenie... vzduchom sa derie svieza vona ranneho lesa...zmes machu, prehnitych haluzin a blata, umocnena ihlicim, nic len ticho, pokoj a ostrejsi vietor...tu v krajine nikoho je rovnovaha a mier, chcelo by to fotku, fotak ostal doma, ale ale, ved tato atmosfera nema obraz, je to zmes voni a pocitov...tak si ju uchovam do zalohy, zavriem oci a mam co som hladala...pokoj v dusi