>>>Nie každý sme predurčení isté veci pochopiť počas tohto života, ale aj keby sme na to neprišli, tak nás tam niekde tá odpoveď čaká... ten moment, kedy nám to celé zapadne.<<<

Problém je v tom, že aj keď to človek pochopí, často už je príliš neskoro ...

Keby som tak mohol stretnúť sám seba – 15/16 ročného a poradiť si, porozprávať sa sám so sebou. Pomohlo by mi to? Urobil by som to, čo som mal urobiť? A neurobil by som to, čo som nemal urobiť?

Čas sa nedá vrátiť ...

Aký by to bol život, keby šlo všetko podľa plánu? Ako by sme zistili, že naše srdcia dokážu biť toľkými spôsobmi? Nezahlcujte sa minulosťou, lebo sa stane vašou prítomnosťou aj budúcnosťou. Hlavu hore a žite pre dnešok tak, aby bol tou minulosťou, ku ktorej sa budete vracať S ÚSMEVOM :-)

Veľmi pekná odpoveď. Ďakujem.

Sú dva dôvody prečo sem chodím. Máte mimoriadny talent „triafať sa.“ Často ma to síce vnútorne trhá na kusy, ale nakoniec mi to pomáha. Vidím už veci ktoré som nevidel, alebo lepšie povedané odmietal vidieť. Včera som celý deň myslel na to, že je sedemnásteho novembra. Povedal som si, že dnes bude „nultý deň.“ A dnes som našiel Váš komentár. Áno, máte pravdu. Žijem v minulosti. Už minimálne štyri roky. Viem to, ale aj tak s tým nedokážem nič urobiť. A aj s tou budúcnosťou máte pravdu, až ma mrazí ...

Druhý dôvod je energia ktorú od Vás čerpám. Pomáha mi prežiť ...

Viem, že stále hovorím len o sebe. Ospravedlňujem sa za to. Ale k Vašim „zážitkom“ nemám odvahu sa vyjadrovať. Len by som to tu kazil.

Neviem, čo ste prežili, ale akosi cítim vôlu sa pohnúť sa ďalej a to je presne ono. Je to začiatok. A nikto nepovedal, že bude ľahký. Je to ako s cvičením. Prvé týždne sú hororové, prežívate ukrutné svalovice, myslíte si, že to nestojí za to, lebo sa vám zdá, že sa nič nemení. Práve naopak. O niekoľko týždňov sú tie nohavice voľnejšie, máte viac energie a každá táto drobnosť vplýva na vaše sebavedomie a celkovú spokojnosť. Veľa ľudí však urobí tú chybu, že ich uspokojí isté štádium a zastanú. Vrátia sa späť oveľa väčšou rýchlosťou ako keď sa dostávali vpred. Preto vytrvajte, pracujte na sebe. Robte to, čo vám robí radosť, čo vás posúva v pocite šťastia. Tvorte si návyky, ktoré vás definujú. Ja nám obom držím palce. Dopadne to dobre. Uvidíte :-)

Ten nultý deň bol nakoniec až 1.12. Nesmejem sa síce, ale aspoň relatívne fungujem. A to je len Vaša zásluha. Ďakujem. Prajem Vám aby sa Vám splnilo všetko po čom túžite. Máte obrovské srdiečko – zaslúžite si to ...