Pamätáte si ten pocit, keď sa cítite byť skutočne sami sebou? Neviem či to tak má byť, ale mne sa to stalo doteraz len párkrát. Musím však poznamenať, že je to fantastický pocit. Nemyslím tým, že preto nie som sama sebou, lebo sa na niečo/ niekoho hrám, ale myslím na ten skutočný pocit, kedy ste zmierení so sebou, svojim životom, akceptujete všetko okolo seba a prijímate svoje problémy. Celý život sa o niečo snažíme a v tomto rýchlom životnom tempe zabúdame na svoje hodnoty, ktoré poukazujú na to, kým skutočne sme. Zastavme sa na chvíľu a porozmýšľajme, kým sme chceli byť a kým naozaj sme a hlavne či sme ešte sami sebou. Lebo je to pocit na nezaplatenie. Budem ho hľadať.