1.12.2008

        So slovenčinou to nie je jednoduché. Istý poslanec vraj napísal prácu o repke olejnej (kedysi sme sa učili, že olejnatej) a tú prácu vraj celú opísal od niekoho, kto to už napísal.
        A teraz mi napadlo, zdôrazňujem, že mi a nie ma, lebo mi je správne, kým ma je nesprávne, lebo napadnúť ma môže nejaký výtržník, ale napadnúť mi môže myšlienka, prípadne mi môže aj zísť na um, ale výtržník, podotýkam, ma môže aj prepadnúť, čo je pravdepodobnajšie, takže ak ma niekto napadne, tak nanajvýš v tlači, takže ešte raz od začiatku, a teraz mi napadlo, že sme sa učili aj to, že keď opisuješ, tak opisuješ nejakú udalosť, prípadne prírodu (nádherné opisy prírody v diele L.N.Tolstého), ale keď švindlukeš, čiže bez dovolenia preberáš, iným slovom kradneš, vtedy odpisuješ. V škole nás učitelia upozorňovali, aby sme sa neopovážili odpisovať od vedľa nás sediaceho spolužiaka. Dotyčný poslanec možno nechodil do školy, to by ho ospravedlňovalo, ale čo ospravedlňnuje tých, ktorí mu tú prácu schválili napriek tomu, že vraj bola celá od slova do slova odpísaná? Asi sa nad ním zľutovali, lebo majú dobré srdce. Aj takto sa u nás rodia odborníci na repku olejnú (predtým olejnatú). Ale to už so slovenčinou ako takou nemá veľa spoločného. Ak dotyčný odborník na repku odpísal tú prácu správne po slovensky, tak by to malo byť v poriadku. Blahoželáme.
        Tak to znie správne. Kedysi sa používalo slovo prianie namiesto želanie. Prianie je zrušené, lebo je to bohemizmus. Takže nijaké blahoprianie. Ale čo so slovom dobroprajný? Dobroželaný by asi neprešlo. A keď niekto povie v prvý deň dovolenky svojej manželke: "Doprajme si pekný odpočinok," nebude ho hádam opravovať: "Doželajme, Jožko, doželajme." Mimochodom, od priania je len na skok k praniu. A k nešťastnému bohemizmu prádlo. Prádlo nie, priatelia, správne je bielizeň. A bielizeň by sme nemali prať, ale bieliť, to dá rozum, ktorého máme nadostač. Takže bielizeň neperieme v práčke značky Elektrolux, ale bielime v bieličke značky Elektrolux. Ako vidieť, pokiaľ ide o správnu slovenčinu, bez diskusie sa dohodneme akurát na slove Elektrolux. Ešte dodatok k bielizni. Slovo prádlo má zdrobneninu prádielko, ale bielizeň nijakú zdrobneninu nemá a uznáte sami, že ak ide o spodnú časť dámskeho odevu, zdrobnenina by bola namieste. Bieliznička sa mi vidí trochu pritiahnutá za vlasy. Ale možno by sme si zvykli, tak ako sme si zvykli na burčiak, hoci ide o typický "západnársky" produkt pri výrobe vína. Pokiaľ viem, v lone správnej slovenčiny (Zvolen a širšie okolie) nijaké vinohrady nie sú.
        Na všetko sa dá zvyknúť, ale večným problémom ostáva výslovnosť slova sme. Píše sa to s s, ale malo by sa vyslovovať so z. Teda - boli zme atď. Ale nikto, alebo skoro nikto to nerešpektuje, ba mnohí ani nevedia, ako to správne vyslovovať, a sú aj takí, čo si úprimne myslia, že kto hovotí zme, robí chybu. Lenže ak kupujete mienkotvorný denník, pokojne si pýtate SME a nie ZME. Nie, so slovenčinou to nie je jednoduché a to sme dnes vôbec nespomenuli problémy s pravopysom.

Zdroj: Milan Lasica  Bodka 2,  Forza Music 2009
-------------------------------------------------------------