Reinkarnácia je iným slovom prevteľovanie. Ak by sme hľadali jej  definíciu v nejakom slovníku či encyklopédii, našli by sme asi toto: je to predstava niektorých náboženských a filozofických učení, že životná substancia, čiže duša je večná a vteľuje sa vždy do nových foriem života, či už rastlín, živočíchov, alebo ľudí. Jej neoddeliteľnou súčasťou je karma, ktorú niektorí skrátene, ale výstižne vysvetľujú ako zákon akcie a reakcie. Doslova však toto slovo znamená čin, skutok. Jednoducho povedané, čo kedy urobíme, či sme urobili zlé alebo dobré, to sa nám do našej úbohej karmy zapíše a neskôr, alebo až v budúcich životoch sa nám to vráti rovnakou mincou, alebo niečím, čo je vo svojej podstate rovnaké. A tak sa musíme znovu a znovu vteľovať, až kým nebudeme mať čistý štít. Aj keď najviac vyjadrujú svoj súhlasný postoj k tejto filozofii hinduisti či buddhisti, aj v iných kultúrach nájdeme hŕstky priaznivcov. Snáď najväčší strach má z tohoto fenoménu kresťanská cirkev, čo dávajú aj výrazne najavo. Je to veľmi zvláštny postoj, najmä ak uvážime, že v časoch začiatkov boli medzi vyznávačmi prevteľovania aj kresťanskí svätci a nielen tí. V súčasnej dobe však horúčkovito protestujú tvrdením, že duša a telo tvoria jeden celok a nie je možné ich od seba oddeliť. Avšak nielen kresťania sa skepticky pozerajú na jediné dôkazy hovoriace v prospech reinkarnácie. Sú to návraty do minulých životov najmä v hypnotickom spánku, normálnom spánku, rôznymi jasnovidcami alebo jednoduchým rozpamätaním sa, čo sa darí predovšetkým deťom. Je to však veľmi diskutabilné, a preto, ako sa zatiaľ nedokázala vedecky podložiť existencia Boha, Atlantídy alebo nekonečnosť vesmíru, či život na iných planétach, tak zatiaľ aj otázka reinkarnácie zostane na istú dobu pre nás nezodpovedaná.