Doba premlčania sa však nevzťahuje na určité, jasne nepremlčateľné veci akou je napríklad vražda. Vojnoví zločinci sú stíhaní aj po desiatkach rokov, vrah je súdený aj po neobmedzenom čase, keď sa nájdu dôkazy. V takýchto prípadoch nejde o dobu premlčania, podobné prípady ostávajú – aj keď po mnoho rokov – odložené a evidované ako zatiaľ nevyriešené, no kedykoľvek sa dajú opäť otvoriť a prešetrovať. Nie je to ad acta ako také.

Tento termín, doba premlčania, sa tiež nepoužíva často v otázkach viery, dovolím si povedať, že sa nepoužíva takmer vôbec, napriek tomu, že mnohé záležitosti sú zametané pod koberec ako premlčané, alebo sa tvária ako vyriešené. Viaceré veci chcú niektorí schovať za ten termín, ale vedia, že to tak nesmú nazvať, pretože by bolo hneď zjavné, že na otázku pravdy a lží sa nemôže doba premlčania vzťahovať.

*

Položme si otázku: AKO DLHO TREBA VYDÁVAŤ LOŽ ZA PRAVDU, ABY JU ĽUDIA PRIJÍMALI AKO PRAVDU?
Hlúpa otázka? Vôbec nie! Toto sa deje!!!

Ale musíme si položiť ešte inú otázku: koľko ľudí treba zabiť, aby sme zlomili odpor ľudí voči lži, ktorú chceme prezentovať ako pravdu?
A sme doma.

Čím úspešnejší budeme v druhej otázke, čím skôr ľudí zastrašíme, tým kratší čas bude potrebný na to, aby sme uspeli aj v otázke prvej.

Uvedomte si, že to „zabiť odporcov“ nemusí byť vôbec fyzická likvidácia. Niekedy stačí likvidácia spoločenská, vylúčenie zo spoločenstva a podobne. Keď človeku zoberiete česť, vezmete mu hlas.

*

A teraz prichádzam k aplikácii vyššie uvedených vyjadrení do praktického života dnešných dní...

...a jednoznačne to vzťahujem k otázke kresťanských vieroučných právd (alebo lží). Prvé, čo si musíme uvedomiť, je fakt, že lož pravdu nezruší, aj keby tej lži verili všetci ľudia na svete bez výnimky a navzájom sa utvrdzovali, aká je to mocná pravda. Nespravodlivosť ľudí nezruší spravodlivosť Božiu a klam človeka nepokriví pravdu Boha.

Môže ju však zastrieť, aby ju nevideli iní. A toto je presne ten účel.

Nemám ani závan strachu, že by sa pravda nakoniec nezaskvela v celej svojej slávnej kráse. Boh je svetlo a Jeho sláva prežiari všetku tmu, takže nebude už ani pochýb, ako sa veci majú.

Dnes je čas, keď si každý môže hľadať argumenty na podporu vlastných tvrdení – alebo sa môže skloniť pred Bohom a požiadať, aby mu skutočnú pravdu vysvetlil On osobne. Možno si na to použije človeka, ale úprimný srdcom bude hľadať za jeho hlasom hlas Pánov. Nebude si však hľadať učiteľov, ktorí mu budú mastiť brucho tým, čo chce počuť, ale nepohrdne pravdou, aj keby ho rovno uši svrbeli od nej.

Počujte všetci modloslužobníci - obhájte si to pred Bohom!!!

A teraz slovo k tým, ktorí sa pohoršili na predchádzajúcej vete: prečo vás to pobúrilo? Ak nie ste modloslužobníci, čo vás na tom irituje? Veď ak nie ste, tak sa vás to netýka a mali by ste súhlasiť!
Ledažeby Duch Boží svedčil vášmu srdcu, že je to o vás!!!

Boh je tajomný, zároveň však veľmi priamy.

Keď niekto klakýňa pred sochou a modlí sa s upriameným pohľadom na ňu, povedať, že sa neklania modle je výsmech priamosti. Pokrútenosť slov a argumentov svedčí o pokrútenosti srdca – z plnosti srdca hovoria ústa. A taký človek nemôže uvidieť Boha vo Jeho pravde.

A človek si vie tak poprekrucovať fakty, že si vie (takmer) všetko obhájiť. Ale ubezpečujem vás, že iba pred sebou. Spamätajte sa a zabudnite na to, že si to obhájite pred Bohom.

Ak socha Márie nie je modla, rozbite ju. Veď je to len kameň. Máte s tým problém? PREČO?
Ak tá figúrka na drevenom kríži nie je ten istý Kristus, ktorý zomrel na kríži za naše hriechy, zložte ju z kríža a spáľte v ohni. Máte s tým problém? PREČO?
A ak to nie je On, prečo sa tomu klaniate?

Nikto nebude mať pred Bohom výhovorku, že ho k tomu a onomu viedli iní a naučili ho veriť tomu a tomu. A nemýľte sa, nehovorím iba ku katolíkom! Hovorím aj k tým, ktorí sa tešia zo znovuzrodeného života a jednak sa kľaňajú ľuďom, keď ich prijímajú za svojich otrokárov.

Nebuďte otrokmi ľudí, draho ste boli kúpení.

Každý jeden človek na svete má právo, povinnosť – ale aj tú česť HĽADAŤ pravdu vo všetkých otázkach.

*

A možno vám poskočilo od radosti srdce, keď ste čítali tú vetu o modloslužobníkoch.

Nuž, ak je v tebe Kristov charakter, neraduješ sa z blúdenia ľudí, ale tvoje srdce bude plakať za stratených. Neraduj sa, keď je treba karhať ľudí, tráp sa kvôli tomu!

Niekedy som musel svoje deti udrieť po zadku. Ale nikdy som z toho radosť nemal a moje vlastné srdce ma bolelo viac ako ich zadok. Ale faktom ostáva, že niekedy to potrebné bolo.

Preto píšem túto sériu článkov o herézach. Jednoducho - idem vyťahovať veci, ktoré väčšina ľudí pokladá za vyriešené, vydiskutované - ako keby boli po dobe premlčania.

Lenže je tu vyliata krv miliónov ľudí, ktorá kričí zo zeme k Bohu po pomste, a ak sa nedá presvedčiť niekto, kto žije v tej lži, v boji proti ktorej umreli ľudia, táto krv bude volať proti nemu spolu s krvou Ježiša Krista, ktorý sám je pravda.

Staviate náhrobky prorokom, ktorých povraždili vaši otcovia – a tak svedčíte proti vlastným otcom, že ich povraždili. Tým však, že idete cestou svojich otcov, svedčíte aj proti sebe.

A nielen krv volá k Bohu. Aj slzy utrápených, ktorí sú zviazaní bludmi a nevedia častokrát ani to, čo drží ich vieru, že nemôžu prežívať Božiu moc. A Boh bude búrať, čo človek stáročiami vystaval a na čo je patrične pyšný nazývajúc to tradíciou.

*

A hoci v nadchádzajúcich častiach sa budem venovať prevažne tomu, čo vyučuje rímsko-katolícka organizácia, v tých neskôr by som rád prešiel aj iné veci, ktoré sa dejú a vyskytujú aj v znovuzrodeneckých denomináciách.

Ja vás nesúdim. Vo vašom vlastnom srdci, vo vašom svedomí, vás bude súdiť Božie slovo, ktoré budete čítať.

Nemusíte poslúchnuť. Máte slobodnú vôľu. Ale budete poznať pravdu, či ju už prijmete, alebo nie.

V jednom z nasledujúcich článkov bude aj o tom, kde vlastne pramení protestantizmus – to len tak pre informáciu katolíkom, aby boli v obraze.

selah.