Malá škola poetiky - osamelí bežci
7. časť
Svojou poetickou tvorbou sa pre mňa z blogu vymykajú dvaja blogeri, resp. jeden bloger a jedna blogerka. Prvou je BratislaVitae. Priznávam sa, že som sa k jej poézii dostala až trochu neskôr. Najprv som sa musela prelúskať cez jej takmer reportážne črty. No poézia BratislaVitae ma prekvapila silou naliehavosti výrazu. Radím ju k najkvalitnejšej ľúbostnej poézii na blogu.
BratislaVitae: Letný čas
Letný čas
Polia sa chúlia do snov
Nevädze ťažknú
Súmrak sa valí krajinou
V brezách sa pasú
Dôverné chvíle zeme
Slnečnú hlavu češú
Majú tvár jabloní
K tebe si líham
Z mrakov mám vankúš plný vôní
Som pantomíma
A dýcham letnou krajinou
Zaujímavým blogerom, ktorý len nedávno vkročil na pôdu blogu, no už teraz sa z neho rysuje veľmi silná poetická osobnosť, je Unforgiven. Bloger, čo neodpovedá na komentáre. Zato však v jeho tvorbe nájdete odpovede na mnohé svoje otázky. S ostatnými má spoločnú naliehavosť vyjadrenia a hĺbku precítenia, obohacuje však celkový pohľad na básnickú blogovu tvorbu o sociálny aspekt. Pričom mu v tvorbe nechýbajú ani výborné ľúbostné básne.
Unforgiven: Dlane plné črepov
Dlane plné črepov
po zápästí steká sladká krv
nevinné pohľady lačných démonov
chodím bosý územím svojej duše v ktorej som len hosť
embargo poznania utícha až pod rúškom nahej tmy
sen nespĺňa moje sny
emócie prechádzajú túžbami
vrátiť sa ?
odkiaľ a kam – optický klam
chováš v sebe kŕdeľ nenásytných spoznaní
skúsiť urobiť ďalší krok
vzlietnuť – letieť do blata ešte nespadnúť
cítim tvoju krásu
cítim, viem že ju cítiť smiem
reflex dvíha viečka na ktorých ma unesieš
polnočný smiech – v popolníku život dohára
netvrdím že všetko viem
tieto črepy z dlaní rád ti odnesiem.
@ rozpravkarka
.
Komentáre
pekne
a este krajsie obrazy
Báseň BratislaVitae je snáď to naj čo sa dá na tomto blogu nájsť
Unvorgiven je tiež už zrelý poeticky a s tým je nevyhnutne spojená
zrelosť osobnostná, v tejto básni je to všetko odzrkadlené v jeho poznaní samého seba, je to autodiagnóza a reflexia vzťahu. Unforgiven má v tejto básni všetko to, čo BratislaVitae, obidvaja sú na provnateľne vysokej úrovni .
Priznávam, že neviem,
Tak ja teda neviem, fakticky, asi som iný :-))
V brezách sa pasú
Dôverné chvíle zeme
Slnečnú hlavu češú
Majú tvár jabloní ,...a to,prosím vás pekne, keď sa ku tomu všetkému ešte aj smráká, súmrak sa valí krajinou. No teda. To sú obrazy.
Nehnevajte sa na mna, ale to fakt nemôžem.
A jestli toto je najsamlepšie na pravdivom blogu, tak dobre robím, že sa nehlásim k poetike. Viem, že sa patrí byť nadšený, viem, že medzi vás, poétov nepatrím. No rád čítam, nemôžem za to. Dovolil som si odmietnuť tento spôsob lyriky, opísania otlačkov v duši, aniž autor tuší, že aj verš nemal by logiky postrádat. Všichni ať prominou. Idem do kúta.
Ahoj!
Mito :)
v kute
asi sme to nechceli -co uz - asi sme v inom leveli ! :-(