Moje krásne údolie
zaliate betónom a slnkom,
ťažko tu zablúdiš
na tých pár chodníkoch.
Lákať ťa nebude.
Je skromné a agresívne,
no hoc každým rokom sivne,
je mi blízke,
je mi domovom.
Po nociach ožíva,
aj po tých zaliatych dažďom
vždy sa v ňom ozýva
smiech i plač, ruka v ruke.
A čím je výnimočné?
Ničím.
Mládež ho ničí,
no bez nej bolo by
prázdne a bezduché.
Ruží tu kvitne málo.
I stromy len po kôpkach
skláňajú svoje listy
nad asfalt sotva čistý.
A výkvet budúcnosti
vystiera svoje kosti
na starých lavičkách
píšuc svojim láskam listy.
Ach, moje údolie,
údolie romantikov,
gangov i samotárov,
závislých, nezávislých,
vždy mi budeš priateľom
s divokou, známou tvárou
a raz, keď budem starou
vrátim sa k tebe v mysli.
Údolie
11.05.2010 08:59:30
Komentáre