Loď, čo je vo vlnách zmietaná,
vášeň milencov zavretá objatím.
Niť ľudských osudov splietaná,
z lásky mi plačeš dojatím.

Chvíle bez teba sú prázdnom,
a tie s tebou roztápajú oči.
Patríme k tým bláznom,
čo osud od nich pohľadom bočí.

A čas ten neúprosne beží,
pery nežne hladia tvoje krásy.
Vonku opäť z neba sneží,
chcem dnes hladiť tvoje vlasy.

Chcem piť z kalichu tvojej vášne,
potápať sa v tebe nežne.
A kričať slasťou celkom vážne,
zmeniť zázraky na veci bežné.

Dúhou pomaľujem oblohu,
perami polepím tvoje pery.
Srdce ti dám jak zálohu,
a oddám sa ti celkom celý.