Všetci sa idú zblázniť z nového tisícročia. Tá hystéria je, pravdaže, miernejšia ako vlani, ale to je pochopiteľné. Aj vtip, keď ho rozprávate druhý raz, už tak nezaberá. Poslucháči sa smejú iba zo slušnosti. Aj tak je to zábavné, tie dupľované oslavy. Medzi nami, musel to byť dobrý kšeft. Aj keď, ako som už povedal, druhý začiatok toho istého milénia nebol už taký spontánny ako ten prvý. Zdá sa mi to voči tretiemu tisícročiu trochu nespravodlivé. Veď ten legitímny začiatok bol teraz a nie vlani. A predsa sme sa radovali o čosi viac. Pripadá mi to ako finále maratónu na olympiáde. Predstavte si burácajúci štadión, na atletickú dráhu vbieha prvý bežec, ostatní sú ďaleko za ním, pred bránami štadióna. Pretekár pretrhne cieľovú pásku, dievčina v miestnom kroji mu hádže na krk veniec, obecenstvo šalie. Po chvíli sa ukáže, že to bol recesista alebo exhibicionista, skrátka švindler, a že regulárny víťaz sa na štadióne objaví asi o päť minút. Diváci sú sklamaní, cítia sa podvedení a o päť minút sú ovácie pre víťaza o čosi vlažnejšie. Toho pravého prvého nevítajú s takým nadšením ako toho nepravého prvého, pretože ten nepravý prvý bol predsa len prvý, aj keď nepravý, zatiaľ čo ten pravý prvý bol v podstate druhý, aj keď bol prvý. Ale nech je ako chce - a teraz pozor, použijem výraz, ktorý je pre mňa novinkou - milenárne (!) oslavy boli aj vlani, aj teraz radostné. A keď sa ľudia chcú radovať, netreba sa pýtať, či majú prečo. Aj falošný dôvod je namieste, ak dokáže potešiť. Iná vec je, že my - osobnosti - už vyše roka odpovedáme na otázky typu: Ako sa svet zmení v novom miléniu? Kam dospeje ľudstvo o tisíc rokov? (Ako keby nebolo jasné, že ľudstvo nedospeje nikdy.) S akými predsavzatiami vstupujete do ďalšieho tisícročia? Myslíte že globálne otepľovanie bude mať vplyv na ľudskú sexualitu? Atď., Atď., atď.
        Pripúšťam, že medzi nami osobnosťami sú takí, ktorí ochotne a bez váhania zodpovedia na každú otázku. Napríklad Robert Fico. Ten už celkom iste presne vie, aké budú volebné výsledky v roku 2018 a čo bude treba v roku 2032 urobiť s daňovými odvodmi právnických osôb, aby v roku 2046 bol dolár už konečne za 35 Sk. Je neviem nič. Neviem ani, čo sa stane zajtra, nieto o sto, dvesto alebo tisíc rokov. Ale na základe úpenlivého celoživotného pozorovania samého seba predpokladám, že ľudstvo sa nijako dramaticky nezmení. Ja som sa teda veľmi nezmenil. Keď som bol malý, nechcelo sa mi vstávať. Zostalo mi to dodnes. Keď som mal dvanásť, páčili sa mi devätnásťročné. Aj to mi zostalo. Predpokladal som, že s vekom sa múdrie, a zistil som, že s vekom sa len starne. A ľudstvo? Stačí sa pozrieť tisíc rokov dozadu, alebo dvetisíc, keď už máme bilancovať. Ako ľudia žili? Povedal by som, že v norme. Pili, jedli, kradli, milovali, klamali, spali, vstávali, plodili deti, trápili ich prírodné katastrofy a žlčníkové koliky. Bolo to skrátka v pohode. Pravdaže, neboli mobily a iné vymoženosti, ale v zásade, uznajte, nič nového pod slnkom. Akurát sme ešte viac spohodlneli. A niektorí muži sa odfarbujú. Aby vyzerali mladší. A výsledok je, že vyzerajú odfarbení. Takže, ak to mám uzavrieť, musím citovať moju ženu. Na prahu nového roku sa na mňa nežne pozrela a povedala. Jediná istota je, že v tomto tisícročí umrieme. Takto veselo sme začali toto nové milénium.

Zdroj: Milan Lasica: Spoza dverí, IKAR 2003
------------------------------------------------------------------