Blúdenie v lese

        Povedzte mi úprimne, čučoriedky moje všetkého schopné, ako sme mohli zabudnúť teraz v lete na takú dôležitú tému, ako je hora, les? Zablúdili ste už niekady v hustom lese? Jáj, vy ste v lese ešte neboli?! Tak poďme pekne od začiatku. Vojdete s priateľmi do hustého lesa, dajme tomu pri Dobroči, a dozviete sa, že ste sa ocitli v takzvanom Dobročskom pralese. Všade samé stromy, papradiny, mach, veveričky visia dolu hlavou (ach, nie, to som si pomýlil s netopiermi, prepáčte!). Nič sa vám nemôže stať, ak idete spolu s ostatnými a nezaostávate. Ale ak vás zaujme niečo z flóry alebo fauny Dobročského pralesa, musíte rátať s tým, že sa vám vaši kamaráti vpredu stratia z dohľadu a vy sa ocitnete v tmavom lese úplne sama! Najprv vykrikujete: "Haló, kde ste kto?" Ale potom zistíte, že vás nikto nepočuje, a budete musieť napredovať po lese sama. Idete, idete, nohy začnú bolieť, zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli... ako hovorieval Ivan Krasko, vlastným menom Botto. Padne na vás strach. Dobre idem? Veď ten chodníček je zarastený machom a občas sa úplne stráca! Kadiaľ sa vlastne ide z tohto lesa von? Dnu som prišla s kamarátmi hentam vzadu. Ale idem stále dopredu? Nejdem príliš vpravo alebo vľavo? Čo keď chodím stále dokola... Tamten strom som už pred sebou videla pred dobrou hodinou. Poviete si, treba použiť mobil. Ale čo keď v tom lesisku nie je signál? Je šero. Z lesa vychádzajú čoraz hlasnejšie zvuky kuku-kuku, potom hú-hú, zrazu kdesi zblízka vaú, vaú, vaú... V takej chvíli, milá čučoriedka, sa ukáže, či si nebojácna! Rád by som udelil niekoľko rád aj nebojácnym čučoriedkam, ktoré zablúdia, ale uprednostním, ako rodený džentlmen, bojácne. Dievčatká moje ustráchané, v tmavom lese postrácané, poďme pekne po poriadku: uľavte si sýtym zavýjavým plačom (asi takto: bééééé,bééééé). Určite vám pomôže. Keď už ste od plaču unavené, skúste sa schúliť do klbka a zaspať. Verte, mne by to tak ľahko nešlo, lebo mám veľký bachor, ale vy ste chudučké a do klbka sa zviniete raz-dva! Ak viete z detstva modlitbu Anjeličku, môj strážničku, pomodlite sa. Čo vy viete, možno vás v nebi vyslyšia pošlú akurát toho vášho do Dobročského pralesa. Anjeli majú vyvinutú obrovskú orientačnú schopnosť - rozmotajú vás z klbka a vyvedú z lesa, ani sa nenazdáte. Keby však anjel strážny nedorazil (je to možné, v poslednom čase škaredo rozprávate, fajčíte a vôbec nechodíte do kostola, milé čučoriedky), tak si trošku, keď už ste tak strašne zablúdili, zdriemnite! Môžete spať až do rána. V lese sa vám nič nemôže stať. Les je ľudoprázdny a zvieratá, ak v lese vôbec sú, na nás ľudí zvysoka kašlú. Nebojte sa, pršať nebude! Prečo by malo pršať akurát dnes, keď ste zablúdili. A ráno vás nájdu útvary polície, vojska a dobrovoľníci. Dúfam, že som vás vypružil a budete chodiť tohto leta aj do lesa...

Zdroj: Július Satinský: Čučoriedkáreň (2),  IKAR 2003
-------------------------------------------------------------