Ceny pohonných látok stúpajú šialeným tempom. A situáciu slovenských motoristov najlepšie dokladuje množstvo inzerátov, ktoré ponúkajú predaj auta. Vývoj na trhu s pohonnými látkami má najtvrdší dopad na rodiny s deťmi, a nie je ničím výnimočným, ak prejdete okolo parkoviska počas dňa, a je skoro rovnako plné, ako v nočných hodinách. Vlastníctvo auta sa stáva luxusom.

Nedávno som cestoval zo Senice do Trebišova. Keďže to bola služobná cesta, nemohol som ísť najvýhodnejšou trasou, ale podľa toho, kde som sa potreboval zastaviť a vybaviť potrebné veci. A tak som musel ísť väčšinou po " cestách " I. triedy, ktoré si toto označenie ani nezaslúžia. Niektorým úsekom by skôr svedčalo označenie - tankodrom. Množstvo prasklín, výmoľov, zmiznutých poklopov na kanáloch, proste tragédia. Jeden úsek medzi Rimavskou Sobotou a Tornaľou som išiel štyridsiatkou, niekedy aj menej, pretože hlavný ťah mi pripomínal trasu orientačného behu z nejakej súťaže. Vyhli ste sa jednej jame, a skončili ste v druhej. Pripadal som si ako v Rumunsku.
A tak mi to nedalo, a zastavil som sa na správe ciest. Ako som sa dozvedel, príčinou stavu je nedostatok financií na potrebné opravy. Položil som zamestnancovi správy jednoduchú otázku - ako to súvisí so mnou ? Prečo by ma malo zaujímať, že roky sa zanedbávala údržba ciest /niektoré sa neopravovali od pádu komunizmu/, a nie sú na ňu peniaze - platím si dane, a vôbec ma to nezaujíma, ako si budú plniť svoje povinnosti. Zadivene na mňa pozeral a nevedel odpovedať. Podobná reakcia ma čakala aj na iných miestach, napríklad v sídle samosprávneho kraja. A tak som sa spýtal, kde im môžem poslať účet za údržbu auta a prípadné škody. Vraj to nie je také jednoduché, treba to podložiť dôkazmi, prípadne znaleckým posudkom ... po chvíli som sa začal smiať, ako sa komická osôbka snažila vyhnúť zodpovednosti za svoju prácu. Alebo skôr prežívanie na mieste, kde ju niekto dosadil.

Hoci nepatrím medzi priaznivcov USA, lebo táto krajina je všetkým možným, len nie vzorom, niektoré veci sú v nej na zamyslenie. Ak totiž tam niekto zanedbá svoje povinnosti, a vy to viete preukázať, máte zaručené, že súdne konanie nebude len dlhoročnou fraškou s neustálym odročovaním, ale naopak sa dovoláte svojho práva. Záujem daňového poplatníka je na prvom mieste, a ak si niekto neplní svoje povinnosti, musí rátať s tvrdými následkami.

Takže, po návrate domov zo služobnej cesty ma napadlo, že si budem musieť kúpiť koňa. Nepotrebuje benzín, napasie sa hocikde, navyše je to sympatické zviera. Jediný problém vidím v prípade cesty do mesta, neviem, kde si ho budem priväzovať. Pôvodne som uvažoval o oslovi, ale rozmyslel som si to. Mohol by ma zažalovať za diskrimináciu, lebo množstvo jeho druhov sedí v pohodlných kreslách rôznych inštitúcií či parlamentu, a on by musel na ulici len ticho stáť a čakať. A určite by nedostával honosný plat za ničnerobenie.

Hoci potrebujem auto pri svojej každodennej práci, pomaly si ho nemôžem dovoliť. A to zďaleka nepatrím medzi zamestnancov s platom na úrovni minimálnej mzdy. No napriek tomu, že zarábam niekoľkonásobok, pri spočítaní všetkých poplatkov za jeho prevádzku sa cítim ako chudák. Platím na všetky možné strany, a napriek tomu sa cítim ako otrok niekoľkých vyvolených, ktorí si vždy nájdu financie na zvýšenie svojho nezaslúženého príjmu, ale málokedy na naplnenie oprávnených potrieb občana.
A to už vôbec nehovorím o špinavých praktikách, keď sa napríklad vyrobí rýchlostná cesta z pôvodnej cesty I. triedy, a hoci neexistuje žiadna súbežná cesta, ktorá by bola riadne označená, a samozrejme primeranej kvality, jednoducho sa nová cesta spoplatní. A kontrolujú sa diaľničné známky. Ak zaprotestujete, príslušný orgán vám oznámi, že predsa neďaleko máte cestu III. triedy !!!, len si treba kúpiť mapu, alebo navigačný systém. Pritom z rýchlostnej cesty sa do nejednej obce, ležiacej v susedstve môžete dostať len s niekoľkokilometrovou obchádzkou.
Nuž, neplatím dane ako občan III. triedy, a tak nevidím dôvod, aby som bol odkázaný na poľné cesty len preto, že si niekto zľahčil svoju prácu, aby získal politické body.

No nič, idem si zháňať koňa ... a možno niekomu z parlamentu darujem vola, čo ostal po susedovi, keď sa odsťahoval. Aspoň bude neborák medzi svojimi ...