Moj vlastnorucne napisany zivotopis M.Hodzu na projekt z dejepisu.Ak chcete stiahnite si ak budete potrebovat.P.S.: Pisala som ho 3 hodiny..:(

Životopis

Milan Hodža sa narodil 1. februára 1878 v Sučanoch, v obci ležiacej neďaleko od Martina- súdobého centra slovenského národniarstva v pronárodne orientovanej rodine evanjelického farára. Gymnázium začal navštevovať v Banskej Bystrici v roku 1886. V roku 1890 po presťahovaní rodiny do Štýrskeho Hradca prešiel na gymnázium do maďarskej Šoprone. Keďže ho za prejav národného presvedčenia (M. Hodža v deň štátneho sviatku Maďarska – 15. marca- odmietol spievať v škole maďarskú hymnu) vylúčili zo šopronského gymnázia, dokončil gymnaziálne štúdiá v sedmohradskom Sibíne ( Sibiu, teraz Rumunská republika). Potom začal na budapeštianskej univerzite študovať právo(1896- 1898), ale už vtedy ho viac zaujímal reálny politický život v krajine a štúdium práva neukončil. Počas svojho pobytu v Budapešti nadobudol mimoriadne dobré vzťahy najmä k rumunským a srbským študentom, ktorí žili v hlavnom meste Uhorska. Komunikácia s týmito študentmi a vôbec neskôr s príslušníkmi mnohonárodnostného rakúsko-uhorského štátu v ich vlastných rečiach bola preňho veľkým pozitívom vo verejných vystúpeniach a bola možná práve vzhľadom na jeho mimoriadne rozsiahle jazykové znalosti ( aktívne okrem materského jazyka ovládal 7 rečí).

Milan Hodža sa po celý čas štúdií usiloval aktívne si rozširovať svoje všeobecné vedomosti. Ako o tom píše Anton Štefánek, Hodža v tomto období usilovne „študoval Iheringa a Lasalla. Prednášal o politických a sociálnych silách ľudu. Jeho obľúbenou témou bolo, že každá politická aktivita musí byť založená na masách. V prvých dvoch rokoch pilne študoval Feuerbacha, Marxa, Stirnera... Zo sociologickej literatúry dával prednosť Gumplowiczovi, Filipowitzovi, Ratzenhofferovi. Teoretický poznávací záber M. Hodžu v rokoch univerzitných štúdií bol mimoriadne rozsiahly a zahŕňal odbornú literatúru od histórie práva cez filozofiu, sociálnu psychológiu, sociológiu až po špeciálne disciplíny, medzi nimi najmä rurálnu sociológiu. Napriek takémuto diapazonu teoretického záujmu to boli najmä štyri postavy a ich práce, ktoré mali mimoriadny inšpiratívny vplyv na neskoršie teoretické dielo M. Hodžu. Medzi ne patrí najmä T. G Masaryk, s ktorým sa Hodža takmer stotožnil v otázke malého národa, jeho miesta v európskom priestore a blízka mu bola aj Masarykova filozofia.

Hodžové názory na Masarykovu sociálnu filozofiu sa týkali Masarykovej realistickej koncepcie. Hodža ich dokonca rozviedol v obsiahlej štúdii Realizmus u nás, ktorá vyšla v roku 1904 v časopise Hlas. Píše v nej o troch smeroch, ktoré ovplyvňujú súdobé moderné politické myslenie. Sú nimi konzervativizmus, liberalizmus a socializmus, všetky tri uvedené smery Hodža postupne odmieta, ako nevhodné pre slovenský národ a jeho spoločenský a hospodársky vývin, Prihovára sa tu za aplikáciu realizmu i v slovenských podmienkach. Viac, ako právnické štúdia Milana Hodžu lákala praktická aktívna novinárska činnosť. Rozhodol sa jej napokon plne venovať a zakrátko sa skutočne stal s profesionálneho hladiska jedným z najschopnejších predprevratových slovenských novinárov a publicistov. Joho žurnalistická a osobnostná orientácia sa prejavila už v jeho ranných študentských rokoch, ked aktívne prispieval do školských časopisov, akými boli Tanulok Lápja a neskôr Gyorsíró Lapok, ako profesionálny novinár, najprv pôsobí v Ružomberku v časopise Slovenské listy, ktorý založil v roku 1897 známy národovec Karol Salva. Neskoršie vytvoril v Pešti pre Slovákov prvý Slovenský denník (bol to prvý denník v histórii slovenskej žurnalistiky), neskôr v roku 1993 Slovenský týždenník a nakoniec v roku 1910 opäť Slovenský denník. V roku 1918 obnovil vydávanie Slovenského týždenníka. Práve táto mimoriadne aktívna novinárska a publicisticko - organizačná činnosť mala v neposlednom rade zásluhu na tom, že Hodža sa už pred prevratom vypracoval na relatívne známeho politika v Uhorsku. Svoju politickú kariéru začal ako 27 ročný, ked ho v roku 1905 po prvý raz zvolili do budapeštianskeho parlamentu za poslanca dolnozemského kulpínskeho okresu (dnešná Juhoslávia). V tejto súvislosti sa isto pred čitateľom vynorí otázka, prečo bol M. Hodža  zvolený za poslanca mimo územia Slovenska (resp. Horného Uhorska) a práve na Dolnej zemi. Najkomplexnejšie to asi vysvetlil filozof a historik Andrej Kopčok. “Hodžov volebný úspech možno pochopiť iba na základe uceleného historicko-politického a sociologicko-ekonomického pohľadu na Hodžov politický program, spoločensko-ekonomické a národnostno-kultúrne dianie vo vtedajšej Vojvodine, najmä v slovenskom prostredí ako i na Hodžove osobnostné vlastnosti, presvedčenie a životnú orientáciu. Korene tohto Hodžovho úspechu treba hľadať- ako sa ukazuje- najmä vo vzácnej zhode Hodžovho národno-liberálneho politického programu, rešpektujúceho okrem čiste národných( jazykových, školských a kultúrnych) aj ekonomické potreby a požiadavky slovenského národa, v ktorých žili obyvatelia Dolnej zeme, osobitne dolnozemskí Slováci.“

 V ďalších voľbách, ktoré sa konali už o rok, bol Hodža opäť úspešný a zásluhou spolupráce Slovákov a Srbov i po druhý raz získal poslanecký mandát. Získanie poslaneckého mandátu bolo preňho neobyčajne dôležité- otvorilo mu širšie možnosti pôsobenia v intenciách svojich politicko-spoločenských zámerov a sociálno-filozofických predstáv. V roku 1914 v predvečer vypuknutia 1. sv. vojny ho maďarský súd odsúdil pre jeho politickú činnosť na osemnásť mesiacov väzenia. Trest Hodža nevykonal, v prvý deň mobilizácie bol však z územia Uhorska odsunutý do vyhnanstva do Viedne.

            V roku 1916 sa Hodža stáva redaktorom rakúskej tlačovej kancelárie vo Viedni. V tom istom roku obnovuje svoje vysokoškolské štúdia na viedenskej univerzite, ktoré úspešne završuje v roku 1918 promóciou a získava doktorát z filozofie.

            Po vytvorení samostatného Československa v roku 1918 Hodža pokračoval vo svojej politickej činnosti kontinuálne au ako jeden z popredných provládnych politikov s malými prestávkami (príčinou bola jeho „politická choroba“ v roku 1925 – keď po rozpore s najvyššími predstaviteľmi republiky bol takmer rok mimo vysokej politiky). Po celý čas existencie prvej ČSR bol vedúcim predstaviteľom agrárnej strany, dnešným jazykom povedané bol lídrom tejto strany, najprv na Slovensku, no už od roku 1922 pôsobil ako podpredseda celoštátneho výboru Republikánskej strany zeměďelského a malorolníckeho lidu. V roku 1918 Hodža bol menovaný splnomocneným zástupcom Československej vlády v Budapešti, v rokoch 1919 a 1920 bol ministrom unifikácií a v rokoch 1919 a 1920 bol ministrom  poľnohospodárstva, od roku 1926 do 1929 ministrom školstva, v rokoch 1932 až 1935 opäť ministrom  poľnohospodárstva a v období rokov 1935 až 1938 až do svojej abdikácie zastával úrad ministerského predsedu.

            Členom vlády Československej republiky sa Hodža stal už v roku 1919 a jej predsedom o 16 rokov neskôr. Hodžové trojročné pôsobenie vo funkcii ministerského predsedu skončilo nakoniec neúspešne. Pod predsedníctvom Milana Hodžu Československá vláda napriek rôznym pokusom o odvrátenie katastrofy ustupovala pod hrozbou zahraničného fašizmu, čo napokon tragicky vyvrcholilo prijatím mníchovského diktátu.

            V septembri 1938 Milan Hodža abdikoval, odišiel do Švajčiarska a v roku 1939 založil Slovenskú národnú radu a stal sa jej predsedom. Hodžom formulované a proklamované politického ciele SNR sa v mnohých stránkach rozchádzali s oficiálnou politikou československej exilovej vlády v Londýne.

            Po porážke Francúzska odišiel v roku 1941 do Spojených štátov amerických, kde aktívne propagoval svoje už dlhšie dozrievajúce politologické koncepcie o vybudovaní podunajskej federácie.

            Jadrom tejto koncepcie bola potreba vytvoriť po druhej svetovej vojne z rekonštruovaných, ako sa Hodža nádejal, demokratických štátov dobrovolný štátny útvar  - Úniu stredoeurópskych štátov, rozprestierajúci sa v priestore medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom s cca stomiliónovým obyvateľstvom. Predstavy o tejto federácii, v ktorej by aj slovensko malo garantovaný svoj národný a hospodársky priestor, zhrnul v svojej poslednej knihe vydanej v Londýne v roku 1942 pod názvom (slov. preklad) federácia v strednej Európe.

            Mnohé z jeho myšlienok vyslovených na túto tému by bolo možné v dnešnej terminológii nazvať prognostickými, prežili svoju dobu a sú do istej miery nadčasové a dokonca v súčasnosti opäť aktuálne.

            Žiaľ povojnové usporiadanie Európy, jej rozdelenie v zmysle jaltskej dohody, prienik totalitného systému do strednej Európy  a následná studená vojna odsunuli aktuálnosť  Hodžových teoretických konštrukcii a úvah o vytvorení (stredo)európskej federácie otakmer polstoročie. Necelé dva roky po vydaní publikácie, ktorá by sa pokojne mohla nazvať aj Hodžovým politologickým testamentom, jej autor v roku 1944 v USA zomiera.

            Pochovaný je v mestečku Clearwater.

Skromný epitaf na jeho náhrobku znie: Dr. Milan Hodža  - Predseda vlády ČSR 1878 – 1944

Politická kariéra

1905-1910 poslanec uhorského snemu

od 1906 miesto predseda Slovenskej národnej strany

od 1910 – snaha o založenie samostatnej slovenskej agrárnej strany

1918-1938 – poslanec NS, hlavný predstaviteľ agrárnej strany na Slovensku

1918-1919 – zástupca čs. vlády v Budapešti

1919-1920 – minister unifikácie zákonov

1920-1938 – predseda celoštátneho výboru Slovenskej agrárnej strany

1922-1925 – minister poľnohospodárstva

1924 – zakladateľ a do roku 1934 predseda Čs. akadémie poľnohospodárskej, stúpenec riadeného hospodárstva v roľníckej výrobe (1934 – presadil obilný monopol)

1926 – hlavný iniciátor vytvorenia vlády tzv. panskej koalície s plánom hlbšej súčinnosti podunajských štátov, najmä v hospodárskej oblasti, smerujúcej k vytvoreniu tzv. podunajskej federácie
1926-1929 – minister školstva

1932-1934 – minister poľnohospodárstva

18.12.1935-29.02.1936 – minister zahraničných vecí

1935-1938 – ministerský predseda

1938 – neúspešné jednania s predstaviteľmi Sudetonemeckej strany a Hlinkovej slovenskej ľudovej  strany

21. 9. 1938 – Berchtesgadenské ultimátum pre jeho vládu, vláda donútená odstúpiť

tvorba

Diela

  Články, reči, štúdie (1930-33)

  Československý rozkol (1920)

  Federation Central Europe (Londýn 1942)