Trakai a jeho pevnosť postavená kedysi na obranu hlavného mesta nás privítali presne tým, na čo som sa tešila. Vietor, ktorý vanie od jazier je tak čerstvý, že pod litvánskym letným slnkom pokojne znesiem rolák. Voda je taká čistá, že sa pýtam, či ma náhodou omylom nezaviedli do Švajčiarska. Oblohu pretínajú čajky, pobrežia skrášľujú kačky a bocjany.

Litva si chráni historické dedičstvo, o čom svedčí aj pevnosť, ktorá bola v 1962hom renovovaná a expozícia, ktorú ponúka je veľmi dobre udržiavaná. Má to len jeden háčik, hoci bohatá výstava, nič z popisov nenájdete v Anglickom jazyku.

Trakai. Ešte je tu tradičná architektúra tiahnuca sa jazerami, na ktorých sa húpu čajky tak trochu inak:  menej turisticky - viac pokojne.

Pobaltie je asi skutočným neobjaveným rajom. A teraz musím nájsť svojich súputníkov, lebo som sa im asi stratila, kým som si tu vylievala nad jazerom dušu.