A tak si sedím... Triedim... Mam málo miesta... A tak si sedím, mažem... Nemám miesto pre nové...

Spomínam na časy, keď mi otec z Ukrajiny doniesol 50 kusov cédečiek v peknom obale, za super cenu... Až na zopár výberoviek bieda... Darmo, Whitney Houston ma moc neočarila.

Časom som si vytvoril vlastnú zbierku. Rýchle, pomalé, tvrdšie, ale aj sladulinké (to pre prípadnú návštevu). Nazbieralo sa toho mnoho... Bez pomoci prehrávača, by som ich ani nespočítal...

A tak si sedím... Rozmýšľam, ktoré zmažem...

Prodigy? Upps.. Ťažká voľba. Na tom som fičal, ako „ťažký štvrták“, ktorý chcel zapadnúť medzi starších kamarátov už s vycibreným vkusom. Kelly Family a „I can´t help myself“, ktoré sme cela trieda zborovo spievali na angline... Chceli byť ako Angelo... No neviem. Scooter? Ktorého „Fire“ učiteľku moc neoslovilo? Možno aj hej... Darmo, je to dávno. Spomienky síce sú, ale skor trápne.

Pomaly ako som rástol... Získaval nové zdroje... Hľadal si svoju „cestu“... Našiel som si čo to svoje, čoho mám plno... Najprv Offspring, na ktorý mi Ine Kafe (ktoré propagovali niektorí spolužiaci) nesiahalo ani po členky.. No časom povyrástlo... Koncerty, davová psychóza, ho ihneď dostali hore, do mojich uší... Horkýže Slíže? No kdeže... Oni? Katastrofa... (A stalo sa to isté, až keď chlapček dozrel a vypil pár prvých pív a porozumel niektorým textom)...

Avšak aj tak bol kráľom Blink 182. O jeho skladby by som sa dokázal aj pobiť (samozrejme obrazne povedané – ja sa nebijem, iba raz som dostal...). „Carousel“ som mal ako zvonenie (vytvoril mi ho kamoš), tá skladba ma dostala. O „All the small things“, „Dammit“ nehovoriac... Fičala aj „Zóna A“... Na „Géniusa“, „Havaj“, „Nádhernú zákernú“, „Móda je dnes iná“ sa nedá zabudnúť.

A tak chlapček rástol... Pomaly sa nám aj zamiloval a trošku otvoril uši aj iným žánrom (aj keď najprv zdonútenia)... Samozrejme na svoj Blink nedal dopustiť. Už si ale pustil aj Whitney Houston...

V kruhu priateľov, pri krbe a gitare si postupne zamiloval Hex... „Kým sa obrátiš“, „Maťo a Linda“, „Vetroň“ sa postupne dostali na prvé priečky jeho playlistu... Ine Kafe, Horkýže Slíže fičalo ďalej – darmo náš dvorný gitarista bol šikovný – stále s nami cvičil. Popritom si zamiloval „Baroko“, klasiku „Yesterday“, IMT Smile a mnoho ďalších...

A prišiel nový Blink, nové krásy, lásky a starosti... Duet „Miss you“ otváral takmer každý večer (preco(by)nie).. Sexi Avril bola in... To bol život – stredná škola. Sem tam sa zaplietlo čosi sentimentálne ako Bon Jovi a „Always“, Cranberries, Dido, „Labutia princezná“, „Nepoznám“, „Mopedová“ a niečo smiešne ako Peter Lipa a Jeff Beck... Samozrejme klasika = „Vinárna u Varldštejna... Ale to k tomu patrilo – aspoň bol život pestrý. Propagovať bolo treba aj tých, čo si popularitu v tom čase už neužili. Mc Erik bol fajn, Jadranka, Karol Duchoň a Dušan Grúň tiež...

To už končila stredná škola... Stužková, Nie sme zlí, Aj tak sme stále frajeri, I will survive, Loď (a mnoho ďalších) mi stále tlačia do oči slzy...

Prišli noví ľudia, prišli nové hity, ale aj tie „otrepané“... No tie sú práve stále naj... Tak som to časom sám zistil...

Moj vkus sa za tie roky zmenil... Ale nakoniec nič nezmažem – tie spomienky mi to nedovolia...

Tak to už chodí – veľa miesta v hlave, málo na disku....

ps:(chvalabohu Hip Hop ma iba lízol:))