...viacerí z nás  máme svoj 11. september.  Snáď každý Slovák má aj svoj 7. september. Potom sú dni, chvíle, o ktorých viete len vy sami. Bolesť pocítime, len ak máme city. City nadobudneme skrz svedomie. Laicky, cez svedomie. City rozvíjame skrz vieru, dôveru. Bez viery niet bolesti. Dnes to však nebude o smrti. Nie o smrti telesnej. Dnes to bude o esencii. O esencii ako o podstate. Dnes to bude o úmrtí viery...

...bude to už čosi viac ako rok. Už čosi cez rok, kedy sa prepadol môj trh s hodnotami. Viac ako rok, čo moja viera zaznamenala snáď svoju dejinnú depresiu. Moje hodnoty stratili svoju legalitu a princípy sa razom stali toxickým tovarom. Spôsobil to vírus, ktorý používa ten istý princíp ako samotné zlo. Príde a presvedčí ťa, že neexistuje. Je ako lucifer, ktorý presviedčal ..........., že ..... . tým vírusom bola naivita. Naivita ako jemný závan parfúmu, ktorý mätie zmysly. Naivita je ako dobrý herec pred neskúseným divákom. Pred dôverčivým divákom.

...boli sme ako dva morské koníky. Dva morské koníky v mori života. Dvaja, ktorí sa v tom nekonečne veľkom priestore stretli a plní túžby preniesli na seba vzájomné opojenie a vstúpili do teplého golfského prúdu. Áno, už viem, že golfský prúd je na severe zradný a more je predsa len kalná voda...

...tvoje slová boli sviežim morským prílivom. Tvoj hlas skrz bakelitový tunel znel ako ozvena mojej skrytej slabosti. tvoje myšlienky boli mojím evanjeliom, ja jeho  pilným  miništrantom. Tvoj zjav bol Platónovým ídeovým obrazom. Tvoje slová boli slnečným lúčom na môj pomaly tlkotajúci kráter. Tvoj úsmev bol vodou tečúci skrz jeho vyshnutý kaňon. Tvoj šepot bol vánkom preberajúci jeho zatuchnutý povrch. Bola si nádejou...

...slová boli armádou, ktoré stáli pred bránami môjho srdca. Moja dôvera bola kompasom, neskôr práve ona stala sa kolapsom. Seminár lásky v apartmáne bol prvým pootočením v zámku. Čakal som ťa v mojom zámku. Ty si vstúpila s pompou cez brány môjho kráľovstva. Vstúpila si ako pani s veľkou mocou. Ja čakal som ťa s mojou dôverou a intuíciou po mojom boku v mojom kresle hneď vedľa miesta kráľovnej. Bola si čoraz viac bližšie a ja som cítil eufóriu v mojom srdci a hľadel, hľadal som ťa v diaľave s radosťou v očiach, životom, oddanosťou ako skrytými žolíkmi pod rúchom. Neskoro, príliš neskoro som zbadal spoza tvojho závoja tvoje skryté zbrane. Nechal som brány nechránené. Nechránené a tebou tak zničené. Ten Platónov ídeový obraz, ty, to ty si bola trójskym koňom, ktorý spôsobil exodus mojich hodnotových piliérov v mojom kráľovstve. Prišla si tou agresivitou, nenásytnosťou a brutalitou egoizmu, ktorý vyhubil mojich najvernejších spojencov, ktorý ma obral o svoju identitu...

...intuícia bola vlastizradcom. Prepad na trhu mojich hodnôt do recesie spôsobila naivita. Príliš veľká naivita  a dôvera v niečo, čo nemalo žiadnu garanciu. Plno toxínov v parfúme mätúcom moje zmysly. Moje piliére, ktoré otriasli mojim kráľovstvom.

...dnes opäť staviam svoje múry. Vlastizradca je mojím poddaným a obete, ktoré prežili, pomáhajú a revitalizujú sa. Rehabilitačné centrum je plné odrobiniek toho, čo zo mňa ostalo. Svoj čínsky múr však staviam  o to odhodlanejšie. Piliere sú pevnejšie. Istené skúsenosťou, a negatívami ako nechuť, skepsa, cynizmus. Obozretnosť získala svoje miesto na stráži veží a lukostrelci už nikdy neopustia svoje miesto na hradbách.

...dnes som opäť knieža. Knieža, ktorý vstáva z kolien. Stojí pred tebou. Pred tebou, ktorá slepá hľadá exit z údolia tieňov...bola si nádejou...dnes si prekonanou katastrofou...