Som tu krátko, veď mi ešte horí špak pri registrácii. Menšie nabádanie a väčsie povzbudenie novonájdeného kamoša ma priviedlo až sem, za čo som mu prenesmierne vďačná.  Som rada, že som tu, aspoň zatiaľ.

Publikujem báseň "Malá smrť". Neskôr sa dozvedám, že tak hovoria orgazmu, ale nie o tom som chcela. Mám správu:

" Ak som neporušil autorské práva, tak som si tú kosobáseň sejfnul". Kosobáseň ,hm, dal jej lepší názov ako ja. Vraj autorské práva, čo by porušil? Veď nie som Timrava.

Ako už mám roky v povahe, rozhodla som sa komunikovať. Napísala som mu, že ho môj právnik bude kontaktovať do troch dní. Bavil sa, aspoň myslím.

Vymenili sme si pár mailov, úžasných mailov. Zabával ma každým druhým slovom. Inteligentný človek s prehľadom. Všetko písané na úrovni, gramatika ako od bifľošky na gympli. Keď som však o ňom chcela zistiť viac, stále sa vyhol odpovedi so smiešnym tvrdením, že oproti nemu je aj babka sopľanda.

Písal vtipne, spomenul Einsteinovcov z horného konca, žartoval o chromozómoch, DNA, o jeho prededkovi a mojej prababke...dokonca mi poprial, aby som bola stále dokopaná. Od múzy.

Nakoniec sa predsa len predstavil: " Aj keď mám 56, vyzerám na 65. Podlomené zdravie na 75, zuby tak na 80, aj to horko ťažko, psychika pod 90, takže suma somárom okolo 100vky.Vraj sa čuduje, prečo mi netrklo, že mu je moja báseň o smrti tak srdcu blízka. To najlepšie na ňom vraj je, že je bezdomovec."

Mala som pocit, že si robí žarty. Možno aj robil, ale čo ak nie?

Posledný mail, posledná veta: "Pozdravujem mamičku". Tiež o nej bola debata, to preto.Od toho mailu nič.Tma. Schránka prázdna.

Ja si teraz líham spať s výčitakmi svedomia, lebo mi neprší na hlavu, je mi teplo, mám pre koho žiť. Za jeho situáciu absolútne nemôžem, ale je to predsa človek. Zaujímavý, výnimočný. Niekto. Kdesi.

Prečo napísal práve mne ? Rozbil mi vnútornú rovnováhu ako domček z karát. Som sebec, keď vzhľadom na jeho život fňukám nad svojou rovnováhou? Možno.

Prichytila som sa, že sa oňho bojím. O niekoho cudzieho, ďaleko, ale je to ľudská bytosť. Ak nič iné, tak toto moje zamyslenie a strach si určite zaslúži, lebo aj ja som človek.