Stojím pred spoločným bytom so zmätenými pocitmi. V ruke držím kľúče, no neodvážim sa vojsť. Vnútorný hlas mi navráva, že mám zazvoniť. Teraz už nervózne prešľapujem na mieste. Spoza dverí počujem štekot svojej milovanej maltezáčky. Srdce mi poskočí od radosti. Náhle som si uvedomujem smutný fakt, že mi chýba zo všetkých najviac. To malé hybké stvorenie - hodvábna gulička s jemnou srsťou a čiernymi nevinnými očkami.

 

Vo dverách sa zjavuje svokrina postava. Zjavne prekvapená ma neochotne púšťa dnu. Ťažký cigaretový vzduch mi okamžite vráža do nosa. Samu seba v tomto momente obdivujem ako som tu mohla žiť takmer 10 rokov. Všetko sa mi zdá zrazu cudzie. Pohľad na moju malú fenku ma takmer zrazí na kolená. Od šťastia, že ma po dlhej dobe znova vidí, radostne vrtí chvostíkom a túži po mojom objatí. Očividne spustnutá, neupravená so smutnými očkami, žobre o moju pozornosť. Holá skutočnosť ma nachádza nepripravenú. Po dlhej dobe sa mi z jej zanedbaného výzoru do očí tlačia slzy. Hrdinsky ich potláčam a nadviažem so svokrou nezáväzný rozhovor. Ticho v kuchyni naruší buchot spálňových dverí. Z úst manželovej matky sa len tak mimochodom dozvedám, že nie sme doma sami. Bez ostychu a s pokojným úsmevom ma upozorňuje, že jej syn má dámsku návštevu. Momentálne si užívajú zrejme chvíle intimity za dverami kedysi našej izby. Zrazu má pocit, že snívam. Drzosť zrejme nepozná hranice. Ešte jedno nežné pohladenie psíka na rozlúčku a navždy zatváram dvere za minulosťou.

Situácia, ktorú som zažila, mi pomohla otvoriť oči. Rozhodla som sa definitívne vymaniť z otvorenej vzťahovej džungle. Pochopila som, že je koniec  nášho chorého manželstva. Aj tak som pridlho schovávala bolesť a sklamanie z nevyváženého zväzku. Zrazu necítim výčitky ani žiaľ. Konečne som s minulosťou vyrovnaná.