Sú Vianoce. Presne rok odvtedy, čo sa Marta začala topiť v dlhoch a zachraňovať si sebe, ale predovšetkým svojmu synovi Števovi strechu nad hlavou. Krčma jej dobre vynáša, už nie je zadlžená a dokonca krčmu máličko prerobila.

Dnes je Štedrý deň, Marta práve odhŕňa sneh pred krčmou a očakáva svojho syna spolu s Lenkou, ktorí už pristáli pred hodinou a sú na ceste domov vlakom, ale do ich príchodu ešte stále ostávajú asi štyri hodiny. Keď doodhŕňala sneh, šla dovnútra, kde rozvoniavala vianočná kapustnica. Už len zemiakový šalát a rybu. Napečené už má a momentálne už neobsedí na jednom mieste a netrpezlivo vyčkáva.

Prešli dve hodiny a na dvere niekto klope. Marta sa poteší mysliac si, že to už bude Števo s Lenkou, no nebol to on. Stála tam Lujza.

„Lujza?“ povedala nečakane Marta.

„Ahoj, Marta.“ Pozdravila ju a Marta sa odzdravila.

„Mala som cestu okolo, tak som ti prišla zaželať pokojné Vianoce.“

„Ďakujem, podobne.“ Povedala a začala pomaly zatvárať dvere, aby Lujze naznačila, že nie je vítaná. Lujza to pochopila, veď Marta má svoj dôvod ju nemať v láske.

Neskôr začala Marta chystať štedrovečerný stôl. Tento rok sa rozhodla úplne zmeniť vianočnú výzdobu v interiéri. Po minulé roky to bolo zväčša strieborné alebo zelené, tento rok má stromček aj výzdobu v celom dome, aj dole v priestoroch krčmy červenú výzdobu a svetielka. Výnimkou nebol ani stôl, takisto zladený do červena. Zazvonil zvonček, Marta si už bola istá, že to budú oni. Rýchlo šla dole schodmi a otvoriť. Keď otvorila, vo dverách stál Števo aj s Lenkou. Marta ho hneď objala, videla ho po polroku a mala pocit, akoby sa veľmi zmenil.

„Poďte ďalej, kufre nechajte tu a poďte hore.“ Povedala im v rýchlosti, akoby im chcela povedať všetko za pár sekúnd.

„A ty sa doma ani neukážeš, Lenka?“ pýtala sa jej Marta zvedavo.

„Nie. Moji rodičia ani nevedia, že som sem priletela. A dúfam, že to ani vedieť nebudú.“ Dodala. Marta nevedela, čo má na to odpovedať.

„Hlavne že vás tu mám a nie som takto sama.“ Povedala Marta a všetci šli hore na poschodie a Števo s Lenkou si sadli na gauč.

„Aký bol let?“ Pýtala sa Marta.

„Dobrý, akurát sme mali niekoľkokrát nad Atlantikom turbulencie, ale to je bežné, a ja ich mám rada.“ Odpovedala jej Lenka.

Prišiel Štedrý večer, polievka a ostatné pripravované jedlá voňali po celej miestnosti a Lenka so Števom sedeli už pri stole, Marta ešte robila rybu.

„Tak, ryba je hotová, môžeme ísť večerať.“ Povedala a začala pomaly naberať kapustnicu.

„Na toto som sa tešil. Nikde nie je lepšia kapustnica, ako robí mamina.“ Povedal a Marta sa v duchu potešila, keď to počula.

„Najprv ale prípitok.“ Povedala Marta a doniesla šampanské. Števo s Lenkou sa na seba pozreli. Marta naliala Lenke aj Števovi a štrngli si.

„Ty nepiješ, Lenka?“ spýtala sa jej Marta. Števo s Lenkou si ešte raz vymenili pohľad a Lenka sa dokopala oznámiť Marte túto novinku.

„Viete, pani Marta, my so Števom čakáme dieťa...“ 

Želám Vám krásne Vianoce!!!