Tak toto sú najčastejšie slová vysokoškolákov pred skúškou. A v tomto zimnom období to počujeme čoraz častejšie. A či to je spoločenská téma? Samozrejme, že je. Už len to, ako musia chúďence babky v autobuse počúvať stále tie naše sa opakujúce slová: ,,Ja nič neviem!“, alebo ,,Nič som sa neučil.“ A ony nechápu, prečo potom do tej školy vôbec chodíme, keď sa ani na ten náš záverečný test nevieme naučiť. Pravda je však niekde inde. Deväťdesiat percent z nás sa to učilo dva týždne predtým, a neskôr len vystresovane pozerajú na vôkol. Neviem či je to nejaká študentská choroba, alebo len chceme zažiť adrenalín. Pretože ak si to človek tie dva týždne pozerá, tak automaticky niečo vie. Samozrejme nájdu sa aj takí, ktorí otvoria knihu, respektíve presnejšie šalátový zošit dva dni predtým. Ale aj tí už musia niečo ovládať. Dva dni je predsa 48 hodín, ak započítame prestávky na toaletu a jedlo, tak 38. Každopádne keď už prídeme do tej miestnosti, kde sa skúška uskutoční a pod neskutočným stresom ju nejako ,,obkecáme“ a dostaneme známku inú ako to naše obľúbené FX, tak si všetci vydýchneme a v autobuse sa rozprávame, že to nebolo až také ťažké. Vtedy si znova tie babky môžu pomyslieť, že je nám sveta žiť, keď chodíme do takej ľahkej školy, kde sú skúšky ako med lízať. Každopádne všetkým školákom a aj sebe držím palce, aby to tak bolo pri každom jednom predmete a to nešťastné FX nás obišlo. Summer