Rodinu som mal vždy o troch ľuďoch. A zostane to tak asi navždy, kým pomaly nepomrieme, alebo nestvoríme so sestrou nové životy. Už teraz sa desím výrazu môjho syna, keď skončím ako moji starí rodičia, alebo ich deti, tj. moje tety a strýkovia. Vlastne ani neviem zadefinovať, koľko percentní príbuzní s podaktorými som, nakoľko nie len dedko obrábal babku a z druhej strany nikdy nestačil len jeden rozvod. Mám pocit, že v našej nedokonalej rodine (otec, mama, sestra, ja bodka) sa stretli dve najzdravšie strany, moja mama a môj tatko. Všetko ostatné je tam ozaj choré. A ako som povedal, nielen z jedného semena, ale z viacerých...

Aj napriek všetkému som sa z 90% vždy obetoval a pomohol tej širšej rodine. Väčšinou sám. Mama a otec si u nich odbili svoje, rad bol na mne. Aj keď nie som jediný vnuk, väčšinou som si to odsral sám. A boli to aj ťažšie veci. Vždy som bol taký "fasa" a "dobrý", vždy som si našiel čas, ďakovali mi. Hento tamto. Tí, ktorí sa mali starať na to srali. Strýka mám jemne mediálne známeho, teda je často "vyťažený" absolútnymi kokotinami, ktoré sú nepodstatné, ale aspoň má výhovorky. Teta? Eh... Radšej nič, aj tak by ste neverili. Ja som tento týždeň nemal čas a ani ho mať nebudem, žijem vo vyjebanom prenájme, platím vyjebané účty, nechcem žiadne pôžičky, nechám si pomôcť od otca a od mamy, ale postupne a pravidelne im to splácam. Prílev od nich sa zastavil dávnejšie, ja to vraciam teraz. Hentí mi nikdy nijak extra nepomohli, nepýtal som si to. Nie že by som po babke raz mal zdediť byt, autá, majetky, pozemky, hovno. Aj tak som vždy pomohol na svoj úkor. Viem, že jediné, čo zdedíme sú ich vyjebané dlhy, lebo sa nevedeli celý život vmestiť do kože.

Teraz potrebujú pomoc, lebo rozmaznaná teta, robí pičoviny, tak héééj nončo iď pomôcť. Odmietol som. A som zrazu na okraji záujmu. Nevadí, zvykol som si, že ja som robil v záhrade ako taký chuj, majú ma radi aj za to, ale ako došiel niekto iný z rodiny na kávičku, tak sa na mňa zabudlo. Pohoda. Ale serie ma to, že keď je niekto dokola dobrý ako ja, potom raz odmietne, tak je zrazu zlý. A ten, čo na nich jebe celé roky sa raz ukáže a je to svätec naveky. Fakof širšie spektrum rodiny.

Áno, jediný môj problém je, že som príliš dobrý a málo si verím. Bývalé, budúce, terajšie, rodinné, kamarátske, biznisové a všetky ostatné moje známosti to len využívajú. A kto je tu ten debil, čo za to môže? Len ja, viem.

V náväznosti na toto presne viem, ako skončím. Workoholik, ktorého workoholizmus baví a socka, ktorá nebude mať rada "byť v spoločnosti", tak ako teraz. Všetko, čo by som potreboval je jedna baba, ktorá mi bude vŕbou, na oplátku, nakoľko tá Didi sa na mňa po jednej menšej aférke nejak vysrala. (Pozn.: Vŕba bez sexuálnych výhod, tie kazia charakter kamarátstva) Preto som to namiesto jej pri pive a cigaretke povedal blogu. Majte pekný víkend a vyhlasujem konkurz na občasného drinking buddyho ženského pohlavia, značka: na ničom nezáleží.