Keď som si pred chvíľou v médiách prečítal správu, ktorej titulok oznamoval, že si otec zabudol v aute dieťa, a to pri tom zomrelo, tak ma až striaslo. Asi je zbytočne písať o tom, ako sa vôbec môže stať, že  rodič zabudne vlastné dieťa. Nedá sa to akosi pochopiť, o to viac, keď ide o drobčeka, ktorý sa proti zábudlivosti svojich rodičov, nevie brániť. Úprimne je mi nesmierne ľúto, čo sa tomu 2 ročnému dievčatku stalo, a skutočne s rodičmi súcitím. Je to nesmierna rodinná tragédia, ktorá zalomcuje každým. Hoci na túto udalosť môžeme mať rôzne názory, nič to nemení na skutočnosti, že aj toto sa môže stať.

Podľa mňa je to zlyhanie človeka a okolia. Keď som v roku 2007, na takúto tému napísal blog s názvom, Zatúlaná Kristínka, uviedol som v ňom, že hoci sú skoro vždy za podobné tragédie zodpovední predovšetkým rodičia, málokoho už zaujíma, či nepriamy podiel na tom nenesú aj ľudia z okolia. Vtedy aj dnes, išlo o apel, aby ľudia boli menej ľahostajní a viac všímavejší, a tak aby sme spoločne podobným tragédiám predchádzali.

V mojom príbehu z roku 2007 sa, ale všetko skončilo šťastne práve preto, že okoliu nebolo jedno, prečo v horúcom lete ide z osobného auta plač. Budem citovať: ...  „A tak som ani veľa nerozmýšľal a podišiel som k tejto malej krásavici, ktorú nazvem Kristínka,  aby som sa jej prihovoril, a zistil kde má rodičov. Veľa som sa nedozvedel, ale zo správania Kristínky sa dalo vydedukovať, že v aute spala, a teraz by rada našla svoju mamku. Podala mi maličkú rúčku a troška sa upokojila. Viete, že  hlavou  mi lietali  rôzne otázky. Mám volať políciu? Čakať s Kristínkou na jej rodičov pri nezamknutom aute? Počkať na moju manželku? Obrátiť sa o pomoc na cudzích ľudí? Tak ako to v živote býva, aj ja som konal inak. Držiac sa spolu za ruky sme vošli do blízkej  banky vo viere, že jej mamka je v tejto inštitúcii,  ona že ju spozná a ja jej ju odovzdám. Nebola tam. Tak sme vyšli na trávnik pri chodníku vedľa parkoviska a zberali sme sedmokrásky. Asi po desiatich minútach pri nás zastal udychčaný mladý muž a za ním jeho vyľakaná manželka. Bolo vidieť, že to čo urobili, už stačili hlboko oľutovať. Z ich viet vysvitlo, že sú mladí manželia, maličkú nechali spať v aute a sami odišli do sporiteľne, naproti cez ulicu, vybaviť si pôžičku. Spiacu Kristínku nechali v aute pri pootvorenom okne, ale zabudli dvere zaistiť.  Nemusel som im už ani veľa dohovárať. Stačilo im moje krátke opísanie situácie, ktorú spôsobili. Mne zasa stačilo, že mi spontánne, so slzami na krajíčku sami od seba sľúbili, že takú hlúposť už nikdy v živote neurobia. Uveril som im.“

http://doko.blog.sk/detail-zatulana-kristinka.html?a=a8b7d678e23efc2b949da35dead26965

Aj  dnes  som toho názoru, že ak by ľudia k sebe boli viac všímavejší a menej ľahostajní, malé 2 ročné dievčatko z Nitry ešte mohlo žiť.  Možno sa mýlim, ale z vlastnej  skúsenosti viem, že je  len veľmi malo pravdepodobné, aby niekoľko dlhých hodín, nikto okolo auta, v ktorom bolo malé dievčatkom nešiel a nič si nevšimol. doko