Začiatok príbehu sa odohráva približne deväť rokov dozadu. Píše sa deň štvrtok, ktorý bol môj posledný na základnej škole. Je koniec júna, leto už začalo, vonku svieti slnko, všade pozitívna energia. Tešil som sa na prázdniny a ako ostatné bežné deti v mojom veku som nemal žiadne iné starosti, či povinnosti. Po konci prázdnin som nastúpil na strednú školu, keďže som nemal vybraté a nebol som rozhodnutý, čo chcem po strednej škole robiť, tak moja voľba padla na gymnázium. Jedny mi vraveli choď na gymnázium, budeš mať všeobecné vzdelanie a dobrú prípravu na vysokú školu, boli tu ale aj druhí ktorí boli pesimistickejší a pochybovali o mojich študentských schopnostiach. Len pre vysvetlenie prečo boli pesimistický, tak na základnej škole som mával na vysvedčeniach väčšinou samé jednotky, občas bola jedna, dve alebo tri dvojky. Vraveli, že učivo na základnej škole sa nedá porovnávať s tým na gymnáziu, pokiaľ žiak nemá iba čisté jednotky na základnej škole často skončí na gymnáziu ako trojkár či štvorkár .. a neuveríte, ale mali pravdu. Lenže iba ja sám som vedel prečo to tak je.

Na základnej škole som sa od piateho ročníka doma neučil nič, možno klamem alebo si to zle pamätám, ale ak som sa dačo učil, tak to bolo maximálne prečítanie si učiva z predchádzajúceho dňa. Moja domáca príprava prebiehala asi tým štýlom, že som si vymenil zošity, knihy z môjho písacieho stolíka do mojej školskej tašky. A dôvod prečo som mal teda skoro samé jednotky je jednoduchý, som proste talent od narodenia. :)

Spomínam si na moju prvú odpoveď na druhom stupni na základnej škole. Bol to dejepis, sedel som úplne v zadnej lavici s mojim dobrým spolužiakom. Stala sa taká vec, že mi spadol na otvorenú učebnicu dejepisu mŕtvy komár. Asi spadol z lustra. Ja s mojim spolužiakom sme to začali rozoberať a bavili sme veľmi hlasno, načo nás pani učiteľka upozornila a vzápätí ma nečakane vyvolala odpovedať k tabuli. Neuveríte, ale nebol som naučený. Jediné čo som si pamätal bol nadpis a veľmi ale veľmi stručný obsah učiva. Ale ako som spomínal, že som talent od narodenia, dostal som dvojku. Ale bol som veľmi naštvaný, a to z dvoch dôvodov, že som bol zvyknutý z prvého stupňa iba na samé jednotky a že ma pani učiteľka vyvolala takpovediac bezdôvodne, pretože vôbec nemala v pláne v ten deň skúšať.

Dôvod prečo sa teda zo mňa stal trojkár, štvorkár a ako som dostal moju prvú poznámku sa dočítate v druhom pokračovaní The STORY :-)