Ževraj téma lásky sa nikdy neotrepe. Ževraj si ma ľúbil vždy, ľúbil si ma aj vtedy a ľúbiť ma budeš navždy. Ja neviem. Boli to len reči, ktorými si sa tak rád oháňal, alebo si povedal pravdu? Chcem tomu veriť. Chcem veriť, že stará láska nehrdzavie, chcem veriť, že sa raz stretneme a zostarneme spolu. Ževraj niečo také aj existuje. Niečo ako láska forever, niečo ako skutočne ťa milujem a naozaj si mi chýbala. Pocit toho, že je to naozaj. Hej, to mi chýba a asi to chýba celému svetu, keď dokáže byť tak krutý a dovoliť čo len jednému sa trápiť. Ja som dobrý človek. Viem, mám svoje chyby, ako každý jeden, som si ich vedomá a naozaj sa ich snažím aspoň trochu redukovať, chcem o ne prísť! Bože, tak prečo? O jedno ťa prosím. Prosím ťa o to snáď večnosť, nie je to rozmar. Nie je to len chtíč, alebo hocijaké slovo za to schováš, hocičo, čím to chceš pomenovať. Jedine láska to je. Jednostranná. hej, občas mávam sny o tom, že ma ľúbiš. občas verím, že sú reálne. občas si poviem, nechaj ho ísť. občas verím, že to tak je lepšie. A hovno je! Som sebecká ale v tomto nie. Naozaj ti doprajem, chcem aby si bol šťastný. Ale čo robiť, ked nedokážeš žiť TY? Čo chápať, keď nie je nič na pochopenie. Čo chcieť, keď všetky ciele sú tak blízko a pritom tak ďaleko. Čo chcieť, keď nemôžem mať teba. Prečo žiť, keď bez tela. Za kým plakať, keď nebyť teba. Možno ťa trochu ľúbim, a možno chcem trošku ublížiť Tvojej, ako ju voláš. Lebo tou mám byť ja. A tak to ostane. Ničomu by som neverila, ak by si kvôli mne neopustil ročný vzťah. žijeme len raz, sa hovorí. tak prečo tu sedím? prečo nie som s tebou? toť shakespeare, toť je otázka!