Dnes je vonku konečne krásne.
Človeku to dáva pocit, že žije, keď vidí slnečné lúče a jasnú bezoblačnú oblohu.
Dodáva to energiu.
A kto by tvrdil opak, ten by klamal.
Snažím sa nabrať čo možno najviac energie a dobrej nálady do zásoby, pretože mi ju je treba. Naozaj veľmi. Aby som zvládala všetky prekážky, ktoré ma čakajú. S jednou sa už bijem, ale naozaj to nie je med lízať. To by však nebol život, keby nám nedával do cesty polená, ktoré máme preskočiť (tí šikovnejší aj podliezť) a len na nás záleží, či sa rozhodneme bojovať alebo vzdať. Ja som skôr za to bojovanie, len v poslednej dobe mi veľmi rýchlo vyschýna prameň mojej sily. Pekne ma to štve. Nemám rada keď mi ľudia, okolnosti alebo iné príčiny berú radosť, či dobrú náladu. Po rokoch som si síce vytvorila nejaké tie zásady a prakticky som si nedala siahať na moje súkromie. Teraz je to iné, som tu a musím si asi vytvoriť pancier, pretože inak sa tu prežiť nebude dať. Verím však, že to zdolám. Prečo by aj nie. Keď môžu iní, a majú to oveľa ťažšie, tak prečo nie aj ja.
Idem sa dívať na tú nádheru vonku.