Na chvilu sa prevtelim do roly Obamu... Ako kazdy mlady clvek som nastartoval zivot s velkymi ambiciami a cielmi. Na univerzite som sa zucastnoval sedeni v kadejakych kluboch a dostal som sa do bratstiev, kde sa kladli vznesene ciele a urciti ludia si ma vsimli a dostal som sa postupne do politickej kariery. Ako mlady demokrat som si aj okusol z kolaca velkej politiky v senate a vzhladom na moje presvedcive recnicke schopnosti som dotiahol k primarkam a nasledne ako prezidentsky kadidat som sa dostal na celo kandidatury. No co som necakal sa stalo a uz som bol prezident krajny. Ako prezident som citil, ze chcem zmenit svet, ale na moje prekvapenie svet zacal menit mna. Uz ako kadidat na prezidenta som absolvoval skolenie u okruhlych stolov, ze koho mam naozajstne posluchat, co musim a co nesmiem vykonavat ako prezident, a s kym budem denne jednat a komu pravidelne skladat ucet. Ufff... Ta bude tazka drina, som si myslel a dufal som, ze aj nieco ostane na moje vlastne ciele a ambicie. Takze po zvoleni som nastartoval naplno a zacal hlasne rozpravat o jadrovom odzbrojeni, na to ma hned volali na poradu (mimochodom, nasadenych poradcov mam az az..) a vysvetlili mi, ze si nemozem dovolit len tak chciet svet odzbrojit. Potom som zacal rozmyslat o stahovani vojakov z problemovych zon. Tak ci tak, som to hlasal aj pocas volebnej kampane a viac menej mi to vsetky bratstva schvalili. Viete, nasi cakali ze tu vojnu vyhrame a aj na tom zarobime, ale nejako to nevyslo a uz vsetkym dochadzala trpezlivost a ludia uz volali po ukonceni. Takze, vsetci mi fandili a stahol som velky pocet vojakov a techniky z uz nastolenych "demokracii" v Iraku a v Afghanistane. Zrazu ma volali na poradu k majstrom za okruhly stol kde mi dali lekciu o tom, co znamena stahovanie vojakov. Dozvedel som sa, ze vojaci mozu ist domov a vojna sa uz nebude platit z nasej kasy, ale z uctu domacich a koniec vojny neznamena koniec vojenskych akcii. Skratka sa musi strielat nadalej a nasi nastrceni budu pokracovat, ako keby sa nic nestalo. Hmmm, priznam sa, ze az tak dokladne som to predtym nemal naplanovane a konecne som pochopil, co vsetko a ako daleko to mame premyslene. No, ale to nebolo vsetko, po stahovani vsetci volali, ze treba stiahnut aj tak uz gigantcke vydavky na armadu a zacal som tak aj konat. Lenze, dostal som dalsie predvolanie k majstrom a za dalsi okruhly stol, kde sedeli zastupcovia zbrojarskych korporacii, bank a ropnych firiem. Zbrojari sa stazovali, ze dohoda nebola taka ze oni pridu o kseft a revali, ze preco som im priskrtil vojensky rozpocet a ked planujem nejaky mier , tak co s dopytom po zbraniach? Bankari zasa pre zmenu chceli surne nove odbytiska poziciek a uverov a bez vojn by sa nepoziciavalo a nezarabalo. Petrolejari chceli konflikt, napatie a nepokoje, aby cena surovin ostala dost vysoka.. No, po tychto varovaniach ma este majstri upozornili na to, ze nesmiem zabudat na clenov a sudruhov z klubov a bratstiev, ze ich businessy nesmu trpiet nijako mojimi rozhodnutiami. Ale cuduj sa svetu, v arabskych krajnach vypukli dalsie nepokoje a dostali sme sa to situacie, kde nebolo jasne komu mame drzat stranu ci nasim dobrym spojencom alebo tym chudakom, ktori maju tych nasich spojencov plne zuby. Rozhodoval som sa podla situacii a podla toho, kde je vaha najtazsia pre nas. Ale stalo sa to, co som necakal. Nasi chlapi sa zapojili do "oslobodenia" Lybie a vyslobodili ju tak, ze neostal kamen na kameni. To bolo uzasne a vsetci volali "este, este...". No nemal som nijak nez spustit nove oslobodenia a tento krat pre zmenu v Syrii. Viete, tato krajna nam uz dlhsie lezala v zaludku a chceli sme sa toho raz a navzdy zbavit. Este sme potrebovali dat rusakom lekciu a trochu im podkurit a roztocit nove kolo vojen. A to by nam zase zabezpecovalo prinajmensom, dalsie vyhliadky na odbyt zbrani, bezcenneho dolara atd. Zaroven nasi chceli nove uzemia a Syria bola na to viac nez vhod. Lenze, ti tvrdohlavi rusi a nepochopitelni iranci nam to cele prekazili a cinania si to potajomky vychutnavali, ako sa nam vsetko ruti pod rukami. No, mal som to naozaj tazke a stal som na bode, kde som sa musel nejako rozhodnut. A prislo to z jasneho neba, moja mila bezpecnostna poradkyna a bojachtyva Nolandova mi hodila na stol plan, ktory bol uz vypracovany najmenej dvadsat rokov dopredu a vyhovovalo to tej mojej danej situaci ako sol. Musim podotknut, ze nemozem si dovolit hnevat majstrov kedykolvek a akokolvek sa mi zachce. Potom musim znasat aj tie dosledky. Pokracovanie nabuduce... o