V bistre, ktoré bolo pokojne štvrťoplné sa posadil k stolu pri okne. Objednal si espresso. Vnútri bolo príjemne teplo a ešte príjemnejšie bolo sledovať padajúce lístie. Za oknom sa približovala jeseň so šatkou tmavých mrakov. Čašník mu priniesol espresso. Zacítil jeho vôňu. Pripomenulo mu to jeho myšlienku, ktorá ho priviedla tam. Príde? Poznal jej vôňu. Dôverne známu, jedinečnú. Jedinečnú ako vôňa jeho jediného jedinečného espressa. Príde? Spytoval sa sám seba. Z bistra videl na ulicu, videl kráčajúcich ľudí vo svetle čerstvo rozsvietených pouličných lámp. Náhliacich sa nezmyselne za niečím, čo nie je najdôležitejšie. Neobzerajú sa, či nestratili lásku.

Z bistra videl aj na vežové hodiny. Ukazovali viac ako pred ktoroukoľvek chvíľou. Prišla siedma hodina. Ona neprišla. Pán s dáždnikom vstal, zaplatil a vkročil do ulice.

Neprišla.