No neviem, ani ako mam začať..bolo to proste takto..Naša pani profesorka zorganizovala darovanie krvi od ochotných ľudí z našej školy. Samozrejme ja som nemohla chýbať. Už dlho som nad tým premýšľala, ale nebol na to akosi čas a teraz sa vyskytla dobrá príležitosť. Veľmi som sa na to tešila, veď je to dobrý skutok, urobím niečo fakt užitočné. Už pri tej predstave som bol a na seba hrdá. Deň pred tým som sa aj trošku bála, že čo ak niečo budem mať zlé a nebudem môcť krv darovať. Keď konečne nastal ten osudný deň, čo bolo dnes..celá natešená, že mám krvinky v poriadku som šla na to. Bála som sa však jednej veci, nemám moc rada krv, býva mi občas zle. Keď ma konečne pichla, čo našťastie moc nebolelo, nastal nám tršku problém. Žila totiž bola slabá a krv moc nechcela tiecť. Tak ma musela pichať zase do druhej ruky, to už bolelo..Bola som však celá natešená, že mi ani nie je zle, že je všetko super. No potom, keď som si sadla, nejako sa mi začala točiť hlava. Ach, ako obvykle . Ale keď som sa postavila, nejao extra sa so mnou zatriasla zem  a skoro som skončila ne zemi. Tak som si tam nakoniec ešte chvílu poležala s tým, že mám nízky tlak. A až potom som mohla ísť konečne domov.

Takže takto dopadlo moje prvé darovanie krvi. Viem, nebolo to nič extra a predsa aj mnoho ďalších ľudí daruje krv, ale teraz som na seba ozaj hrdá a odporúčam to kažkému. Za ten dobrý pocit to naozaj stojí!!!