Bol som plny chuti do zivota, zdraveho optimizmu, skoro vo vsetkom som vedel najst tu dobru stranku. Pred skoro dvoma mesiacmi nastal zvrat. Zalubil som sa do spoluziacky. Laska je krasna, to je pravda. Ruza je tiez krasna, ale ma trnie a tak to je aj s laskou. A ja som snad narazil na to trnie. Mala priatela, to sa este dalo zniest, jedna neopatovana laska.

No vzapati prisla druha, bola to jej najlepsia kamaratka a zaroven tiez moja spoluziacka. Cez Vianoce som si z nou zacal dopisovat, pretoze som bol mimo. Zacal som k nej citit nieco viac. Mozno to (mne sa zdalo) mohlo mat buducnost. Potom prisli s napadom aby sme ako trieda chodili von sa zabavit. A vtedy som urobil zopar chyb. Lubil som obe naraz a obe moju lasku neopatovali, no z roznych dovodov. A s tym som sa zacal stavat pesimistom.

Laska je velmi mocna, dokaze vela zmenit, dokaze cloveku pomoct, no dokaze aj ublizit. Sposobila, ze optimista sa stal pesimistom bez chuti do buducnosti.