Román veľmi podobný inému románu, a síce Moskva-kva-kva od Vasilija Aksionova. Ten urobil z mrakodrapu na brehu rieky Moskvy ústredné miesto deja a jeho kulisy. V „Jakubianovom dome" takisto ako v ruskom románe pôsobí jednotiaci prvok deja, ktorým je budova. V egyptskom príbehu Al-Aswáního je to konkrétne Jakubianov dom v centre Káhiry. Postavil ho káhirský Armén v prvej polovici 20. storočia pre bohatých klientov v dobe, keď bola Káhira vystavaná v európskom štýle a klaňala sa západnému spôsobu života. Dom v príbehu obýva široké spektrum postáv a postavičiek, ktorých osudy sa  navzájom prepletú, potom rozdelia, aby si odtrpeli modernú egyptskú demokraciu.

Jakubianov dom je alegorické spodobenie celej egyptskej spoločnosti. Žijú v ňom bohatí aj chudobní, spravodliví a podvodníci, kresťania aj  vyznavači Alaha. Pre čitateľa, ktorý ešte nečítal o egyptskej spoločnosti a prostredí islamu v modernej dobe a z pera domáceho autora je to nový a prekvapujúci zážitok.

Al-Aswání splietol z viacerých osudov zložitý vrkoč príbehu, ktorý sa končí vo viacerých prípadoch osobnou kataklizmou. Egyptská realita je horko-trpká, zbavená ilúzií o demokracii, v románe prejavená priam naturalisticky. Autor na jeho konci primiešal do tohoto mora horkého fernetu trochu sirupu a finále príbehu teda prekvapí happy-endom. Mozaika príbehov je zarámovaná vzťahom dvojice starý muž Zakí-bej a jeho mladá milenka Busajna. Táto sa po strednej škole ocitla v káhirskej džungli, v ktorej ženy hrajú submisívnu úlohu, čo spôsobilo, že zákonite vbehla do náručia oveľa staršieho muža. Jej motivácie však mali aj iné existenčné sociálne príčiny, vrátane zásahu intrigánov do deja.

Autor akosi prehustil dej negatívnymi spoločenskými javmi. V realite možno nie je až taká koncentrácia zla na jednom mieste, no literárne spracovanie rešpektuje zákon o autorskej nadsázke, čo je jeho právo.

Výsledný obraz mestského života  egyptskej metropoly v súčasnosti vychádza do podoby dezilúzie a vytriezvenia zo zdeformovanej slobody a demokracie, ktorá nasledovala po revolučnom vrení a páde monarchie. Mladá absolventka strednej školy Busajna podlieha znechuteniu a intenzívne rozmýšľa o emigrácii. Egypt prestal byť už jej vlasťou. Ostatní protagonisti končia tragicky, bez toho, aby našli aspoň myšlienkové východiská. Román má pozoruhodne zhodné charakteristiky so slovenskou súčasnosťou, styčné body medzi kresťanskou a islamskou životnou skúsenosťou sú prekvapujúce no nepochybné. Emigračná vlna, odchod za prácou, korupcia, mafie a klientelizmus. Pre mňa smutné porovnávanie slovenskej a egyptskej reality. Knihu rozhodne odporúčam kvôli získaniu prehľadu o tom, čo je fenomén zvaný Egypt a aj kvôli jej kvalitnému literárnemu spracovaniu.

Literatúra: Alá al-Aswání, Jakubianov dom, rok 2009, Slovart, do slovenčiny preložil Emanuel Beška a American university in Cairo ISBN 978-80-8085-738-7