Situácia v zdravotníctve sa síce  aspoň naoko trocha upokojila, ale jej dôsledky bude slovenská spoločnosť liečiť určite ešte veľmi dlho.  A  preto, ak chceme aby sa niečo podobné v budúcnosti nezopakovalo, mali by byť vo veľmi krátkom čase , objektívne zistené  chyby aj odstránené. Nebudem sa tu rozpisovať kto a prečo nemá pravdu, či naopak pravdu má, ale vynasnažím sa poukázať na chyby, ktoré strany tohto sporu, podľa mňa,  urobili. 

Chyby  vlády:

1. Dlhodobé neriešenie  krízy nášho zdravotníctva  podporované porušovaním zákonov zo strany štátu. (Najmä  v týchto oblastiach: Zákonník práce, verejné obstarávanie,  platby štátu za svojich poistencov,  tunelovanie pri dodávkach tovaru a služieb,  neefektívnosť poskytovateľov zdravotníckych služieb, atď).

2.  Neexistencia zákona o štrajku a to aj napriek tomu, že jeho vytvorenie  ukladá Ústava SR a neefektívne znenie zákona a krízových situáciách, v ktorom nie  sú uvedené  vôbec žiadne pravidlá na  realizáciu  opatrení núdzového stavu.

3. Nerešpektovanie platného status quo,  najmenej  v prípade podania hromadných výpovedí lekárov, keď bol úplne z tohto  procesu vynechaný Zákonník práce, ktorý pritom  ale jednoznačne prikazuje, že  pracovnoprávne spory  majú riešiť iba príslušné súdy.  

4. Podľahnutie tlaku LOZ, ktoré  hoci nevyhlásilo štrajk, jednoznačne  používalo metódy ako pri štrajku.

5. Podľahnutie tlaku prezidenta SR a následné  vyhlásenie núdzového stavu aj napriek tomu, že k tomu nebol právny dôvod.

Chyby  LOZ  (lekárov):

1. Obídenie riaditeľov nemocníc, ako základného stupňa riadenia svojho zamestnávateľa,  pri  riešení čisto individuálneho    pracovnoprávneho vzťahu,  akým podanie výpovede zo strany zamestnanca je. 

2.  Ohrozovanie  zdravia a životov pacientov  z dôvodu  riešenia  osobného pracovnoprávneho problému,  keď sa lekári ešte počas trvania pracovného pomeru zúčastňovali rôznych nátlakových akcií a pritom neboli v štrajku ani v štrajkovej pohotovosti. Čo sa môže  chápať ako  hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

3. Nerešpektovanie  prikázaných pracovných opatrení počas existencie  núdzového stavu, ktoré priamo ohrozovalo zdravie a životy pacientov.

4.  Opovrhnutie memorandom, lebo LOZ až do doby  predloženia návrhu zmien príslušných zákonov týkajúcich sa  riešenia ich pracovnoprávnych sporov  na rokovanie do národnej rady, nariadilo dotknutým lekárom pracovné zmluvy  nepodpisovať.

5.  Využitie tretej strany (pacientov) ako rukojemníkov pri riešení osobného pracovnoprávneho sporu lekárov so zamestnávateľom.  

          Nie každý musí s týmto mojim osobným názorom súhlasiť. O to mi ani nejde. Podstatné je, že podobne ako ja  by to mali verejne, zo svojho pohľadu,  vyhodnotiť predovšetkým aktéri tohto sporu, a to preto aby ostatní  občania tohto štátu vedeli ako sa v budúcnosti majú v podobných situáciách správať.

A úplne na záver jedna poznámka. Skutočne  si myslím, že po podpísaní memoranda  mali tí lekári, ktorí sa chcú vrátiť späť na svoje pôvodné miesta,   ukázať určitú mieru  lojálnosti k štátu   a úcty  k pacientom,  a preto  už počas víkendu (pochopiteľne, ak by im to dovolil ich zdravotný stav)  mali dať svojim  zamestnávateľom jasne vedieť, čí chcú novú pracovnú  zmluvu podpísať alebo nie. O to viac, že v kultúrnej spoločnosti  sa podobný postup  od inteligentných ľudí akosi samozrejme aj očakáva. Preto terajší ich postoj, keď vyčkávajú na povel predsedu LOZ  sa dá z môjho pohľadu,  len veľmi ťažko pochopiť a ospravedlniť.

Pekný zvyšok nedele. doko