Nekonečným zdrojom zábavy a smiechu je pre mňa cestovanie MHD. Keďže som celý život bola ušetrená tejto radosti (bývaníčko je tak ako všetky inštitúcie situované v centre mesta), tak si to teraz o dušu spasenú užívam. Síce len príležitostne, ale akosi nachádzam zvrhlé potešenie v prevážaní sa rozheganými spojmi a pozorovaní ľudských grimás.

Včera som sa po dni plnom predstieraného štúdia vybrala večer do Nákupného strediska. Kamoška sa vydáva, tak som chcela omrknúť dajaký vhodný svadobný dar (rozumej dajakú komplet úchylnú blbosť) aby mala okrem trápnych kuchynských súprav aj dačo skutočne len pre ňu. Ešte dobre, že dar som nekúpila, no odišla som s GENIÁLNOU a strašne COOL hypermodernou zimnou bundičkou. Ja krava. A to mám šetriť.

Autobus mi zdrhol, ako inak.....veď patrične sa upraviť je dôležitejšie ako nejaký dopravný prostriedok. A v rámci skvelého zvyku budovať nákupné strediská na okraji mesta a hlavne nezriadiť k nim patričnú dopravnú sieť, som šla pešo na Námestie a polhoďku čakala na ďalší spoj. Všetko má svoj dôvod, aj tento môj ťah určite mal.

Nastúpila som, štikla si lístok (fakt mám panický strach z pokút) a prišli ma skontrolovať revizóri. Na malý autobus traja. Cool! Veď prečo nie. Nastúpila mladá kočka a keďže vrana k vrane sadá, tak si prisadla ku mne. Nastúpili mladí chlapci. Jeden z nich nepremyslene vybral už použitý lístok zo štikátka( či ako sa ten strojček volá) a robil frajera! Haháááá! Ušetril. Zrazu za ním stojí urastený revizór a hlbokým hlasom oznamuje: "Občiansky preukaz, lebo to máte za 1200!" UPS! Pozriem na kočku vedľa seba, hryzie si do spodnej pery a premáha smiech. Pozriem pred seba a na druhom konci autobusu s pobaveným výrazom na tvári sleduje celú scénu akýsi puberťák s kááámošom. Chyba! Nemala som sa tam dívať. Puberťák oblečený ako slabší odvar typu "JouJou Gangsta MadaFaka" (ďalej v skratke len JJGMF) registruje môj pohľad a už prská smiechom. Revizór na mňa čumí a ja sa rehocem ako blázon. Takým tým tichým smiechom, po ktorom fest bolia rebrá.

Snažím sa vyhýbať pohľadu do zadnej časti autobusu, no ramenami mi trhá a smiechom sa dusím. Revizóri vystupujú. Thanks god! A týpkovi s pokutou vypadne na zem s peňaženky neštiknutý lístok.....keby si nebol chamtivý chlapče...!

A zasa pohľad do zadnej časti busu. JJGMF zbadal to, čo aj ja a ďalší smiech. Ľudia nechápavo čumia. Trapas. Konečná! Vystupujem, idem do nákupného centra. Pri prezeraní obchodv na seba s JJGMF ešte pár krát narazíme a znova smiech.

Odchod. Baleťák mi už netrpezlivo volal, že mám dôjsť. Práve v čas. Ide mi bus, znova číslo 15, znova JJGMF, znova tie isté miesta. Do frasa. Len čo si sadnem, začnem sa rehotať. JJGMF tiež. Nastúpi Barbie, dlhonohá, prenádherná, dlhé kučeravé vlasy až do pola pása. Wau!

Z prednej časti busu sa ozve 50cent z mobilu, týpek odpovedá s nezameniteľným prízvukom. JJGMF sa rehní, ja tiež. Autobusom sa rozľahne Beethovenova 9. symfonia. To milované zvonenie obstarožných dám. To sa už s JJGMF neviem udržať. On čupí a lapá po dychu, ja si zotieram od sĺz rozmazané očné linky po tvári. Polka cesty za nami, už opäť dýcham normálne a pohľadu na JJGMF sa vyhýbam.

Nastúpi muž. Starší. Opitejší. Smradľavejší. Postaví sa presne k JJGMF, zasa smiech. Strakého pohľad zrazu padne na Barbie, ako očarený na ňu čumí, vystiera ruku, blíži sa k jej neskutočne krásnym vlasom.....chytí ich medzi prsty, pomrví ich , ovonia.....Barbie nič nevníma. Starký ju za ne potiahne. Barbie chytí záchvat. Starký vystupuje. Pred odchodom podáva ruku JJGMF a jeho kámošššovi. A ja som si od smiechu skoro cvrkla :-)

JJGMF je zavesený na tyči a rehoce sa ako blázon, ja si v nemom úžase spätne vybavujem starkého ruku, chichúňam sa aj ja.  Autobus sa na nás díva a myslí si svoje o puberťákoch. V mojom prípade neoprávnene!

JJGMF vystupuje. Ako dobre. Zakýveme si.