Život je len okno zo skla. Celý ten pobyt na svete sa ti o tvoje sklo zachytáva špina. Potom zaprší, špina sa zmyje a ty vidíš slnečné lúče. Kde sa potom stala chyba? Tak dlho si nevidel šťastie, že už ani nevieš ako vyzerá. Čo z toho, že k tebe doliehajú lúče, keď nevieš čo to je? A tak sa ďalej trápiš v depresiách a smútiš za minulým, popritom ešte nadávaš, že ti do očí svieti debilné slnko.! Minulé. Utopení v spomienkach, umlčaní prítomnosťou, s váhou všetkých problémov v srdci tíšime cudzie bolesti. My dvaja. Mrzne naša duša, zmrzol všetok cit a už len ticho čakáme na ten koniec, čo nám všetko vzal. Plačeš? A na čo? O chvíľu ticho pretne cigaretový kašeľ a ty uvidíš anjela odlietať. Kde zostala láska? Srdce ako kus ľadu, skladuješ ho v mrazničke, aby náhodou neprecitlo. Kde si? Kde ťa nájdem? Tie veci v tvojich očiach, to nie sú slzy, sú to ľadové kryštáliky. A ja viem, že ti nič nie je ľúto. Z rúk ti na zem padá tvoja zbraň, chrániaca ťa pred svetlom. Kričíš Zbohom! A nehľadíš na budúce. Zostalo len minulé, minulé, ktoré zmrzlo v srdciach našich. Poviem zbohom? Načo? Slová unesené vetrom, nedoľahnú k tebe. To sa stane, keď je láska preč? Prišiel koniec a sklenená opona zakryla tvoje sklo.  Dopadla na zem nehlučne, no vzápätí sa rozbila na milión čriepkov skutočnosti. Čriepkov sfarbených karmínovo červenou. Tvojou krvou, ktorá predsa nezmrzla ako tvoje srdce. Hľadám, no sklo tvojho života sa za rozbitou oponou neskrýva. Je mi zima...

(tento text mi neverili na súťaži :))

11.11.2007

Joahnnie