30.3.2009

        Bola raz jedna Snehulienka. Mladá dievčina, mohla mať tak sedemnásť. A bola veľmi pekná, po mamičke. Lenže mamička predčasne zomrela a Snehulienkin otec nevydržal s nervami a znovu sa oženil. Všeci mu to vyhovárali, vraj načo, ale on si nedal povedať, mal akési nutkanie, povedzme to rovno, túžbu po sexuálnom styku s osobou opačného pohlavia. Ale veď to môžeš aj bez ženenia, vravieval mu starý kamarát, kvôli kefovačke netreba hneď uzatvárať manželstvo, po čase ťa chuť prejde a žena ti ostane na krku.
        Kamarát vedel, čo hovorí, bol trikrát rozvedený. Ale Snehulienkin otec si nedal povedať. Musí to byť legálne, vravel, ako by to vyzeralo, čo by si o mne pomyslela moja dcéruška. Okrem toho som dobre vychovaný a viem, čo sa patrí. A tak si priviedol domov novú manželku, fešandu, na ktorej bolo jasne vidieť, o čo jej ide. A okrem toho jej išlo aj o majetok. Manžel má svoje roky, pomyslela si a raz po ňom všetko zdedím, skôr či neskôr, ale ak budem mať šťastie, tak skôr. A hneď po svadbe, na ktorej sa zúčastnilo tisíc hostí, sa pustila s manželom do živého sexuálneho kontaktu. Kontaktovali sa v noci, ráno, niekedy aj podvečer, lebo fešanda bola nenásytná až tak, že svojho manžela ukontaktovala na smrť. A teraz čo, pomyslela si, závet nenapísal, nastane dedičné konanie a tam bude mať Snehuľa (takto volala Snehulienku) nárok aspoň na polovicu majetku. Fešanda, Snehulienkina macocha, začala rozmýšľať čo ďalej. A veru nie je nič horšie, ako keď fešanda začne rozmýšľať, z toho ešte nikdy nevzišlo nič dobrého. Aj sa tak stalo. Macocha sa spriahla s advokátom, ktorý viedol dedičské konanie a po dôkladnej kontaktáži ho nahovorila, aby Snehuľu nejakým spôsobom odstavil od nárokov na majetok. Advokát súhlasil, lebo Snehulienka mu už dávno padla do oka a predpokladal, že by z toho mohol niečo vytĺcť. Pozval Snehulienku na večeru a tam jej navrhol, že ak sa vzdá nároku na otcov majetok, tak uvidí, a ak sa nevzdá, uvidí tiež. Snehulienka chvíľu rozmýšľala a potom sa advokáta opýtala, či sa jej náhodou nevyhráža. Advokát mlčal. Kto mlčí, ten súhlasí, pomyslela si Snehulienka, musím mu prejsť cez rozum. A na druhý deň sa skontaktovala s iným advokátom, urasteným znalcom majetkoprávnych záležitostí a vymysleli diabolský plán. Snehulienka zhrabla otcov majetok a vytvorila nadáciu na podporu ľudí v núdzi. A aby sa nepovedalo, že švindľuje, založila útulok, v ktorom umiestnila sedem bezdomovcov. Boli to všetko švárni mládenci a Snehulienka sa bez váhania kontaktovala každý deň s iným. Vyšlo jej to akurát na týždeň. A potom sa osadenstvo útulku vystriedalo a nastúpili noví adepti. Raz ta prišla aj macocha v preoblečení za daňového kontrolóra, ale Snehulienka ju rýchlo odhalila. A pretože to urobila doslova, bezdomovci si v ten deň prišli na svoje dva razy.
        Táto rozprávka nemá žiadne morálne ponaučenie. Hádam len, že bez kontaktov to ďaleko nedotiahnete.

Zdroj: Milan Lasica  Bodka 2,  Forza Music 2009
-------------------------------------------------------------