Celkom na začiatok by som odporučila čitateľom zaujímavú internetovú stránku:

http://groups.google.com/group/sloveni.

     Stretávajú sa na nej tí, ktorých zaujímajú ich vlastné historické korene. Pomenovanie ,,Sloveni“ je symbolické. V prvom rade ho možno chápať ako názov samotnej skupiny, no zároveň poukazuje, aké obdobie je na stránke preferované, i keď tu nájdete aj materiály z iných časových období. Sloveni sa snažia odkryť biele miesta v našej histórii a kladú naozaj zaujímavé otázky. Napríklad: bolo súčasťou Veľkej Moravy aj východné Slovensko? A čo sever Slovenska? Veď záujem akreditovaných historikov sa zvyčajne točí okolo známych lokalít ako je Nitrianske kniežatstvo so sídlom v Nitre, Devín, Bratislava, či Moravianske kniežatstvo s legendárnym Velehradom.

      Vieme veľa o Pribinovi, Mojmírovi I., Rastislavovi, Svätoplukovi a jeho synoch. Vieme, kde bývali, čo robili. Nemali sme však mimo nich aj iné kniežatá? Ak áno, prečo sa o nich kroniky, uznávané našimi historikmi ako vierohodné, nezmieňujú? Treba totiž povedať, že nie všetky kroniky prechádzajú prísnym sitom odborných kruhov! Podaktoré sa dokonca považujú za číry výmysel autora. Patrí k ním aj Kronika Anonymného pisára kráľa Belu III. Spochybňované sú aj ďalšie. Je tu však malá záhada. Práve tieto kroniky akoby čiastočne pokrývali biele miesta na mape našich dejín. Nájdeme v nich zmienky o územiach na severe Slovenska, ale aj na východnom Slovensku.

      Keďže ich však akademické kruhy nepovažujú za hodnoverné, pozrime sa napríklad na sever Slovenska z iného uhla. Povedzme z geografického. Žilinská kotlina a údolie Váhu, napájajúce sa na Bytčiansko, vytvára uzavreté územie, chránené zo všetkých strán horami. Ak k nemu pridružíme aj Kysuce, je tu jeden veľký územný celok, ktorý má na juhu prirodzenú hranicu – Váh.

     Ak by sme sa zaujímali o archeologický prieskum v týchto lokalitách, prišli by sme k zaujímavým poznatkom. V už spomínanom hraničnom pásme, vytvorenom riekou Váh, sa našlo sedem hradísk strážneho, resp. vojenského charakteru. Archeologický výskum prebiehal už dávnejšie – v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, konkrétne v roku 1965. Najväčšie hradisko bolo odkryté v obci Divinka. Tá leží len pár kilometrov od  mesta Žilina. A ako vieme, Žilina prežíva archeologický boom práve teraz. Zbúral sa bývalý farský úrad za účelom nového obchodného centra. Pri asanačných prácach sa našli zvyšky starého hradného opevnenia, ktoré posúvajú históriu Žiliny minimálne o sto, dvesto rokov dozadu, bližšie k obdobiu Veľkej Moravy, resp. jej postupného zániku. Archeologické prekvapenia priniesla aj výstavba automobilového závodu Kia. Zdá sa, že v oblasti Žiliny bolo silné osídlenie na prelome deviateho a desiateho storočia. Je to doba, keď Nitrianske a Moravské kniežatstvo padalo pod náporom staromaďarských kmeňov. A na severe Slovenska prekvitá celá silná staroslovanská enkláva. V tunajších nížinách, kotlinách, údoliach riečok a potokov, čo stekajú do Váhu, bývajú početné rody a kmene. Žijú v mieri, obchodujú a prosperujú.  Čomu vďačia za svoj pomerne pokojný život, keď dve významné kniežatstvá Veľkej Moravy, Nitrianske a Moravianske, čelia svojmu zániku?

      Nuž, práve tým vojenským hradiskám, ktoré ako bdelí strážcovia čnejú nad riekou Váh, sa podívajme na zúbky.  Poďme sa pozrieť na najväčšie z nich – Divinku. 

      Ak sa v blízkosti obce nájde nejaká zaujímavá lokalita, väčšinou jej obyvatelia o nej veľa vedia. Je zaujímavé, že v Divinke to tak nie je. Zo štyroch opýtaných, ktorých som oslovila, ani jeden nevedel o tom, že sa tu kedysi konali archeologické vykopávky. Až piaty opýtaný nás nasmeroval k Veľkému vrchu, kde sa hradisko našlo. Veľký vrch má zdola tvar slonieho chrbta. Vyššia časť kopca leží smerom k rieke Váh. Hradisko bolo vybudované v úžľabine, takže muselo byť viditeľné zo severnej strany, obývanej staroslovanskými kmeňmi, a skryté zvýšeným strmým svahom z južnej strany, od rieky Váh. Je rozdelené na horné a dolné.

pokračovanie zajtra.