Včera som zažila niečo, čo by som si nikdy nepomyslela, že dokážem zvládnuť s takou pokorou, priamosťou a láskou.

Rozišla som sa.

S letnou láskou.

Poviem vám, že ani neviem vyjadriť aká hrdá na seba som. Vnímala som sa, počúvala svoje vnútro a urobila to, čo som považovala za nevyhnutné. Bez zbytočných citových rozoberačiek, analýz čo ak. Nečakala som či sa niečo zmení. Nenechala som to zájsť do ďalekého štádia. Urobila som to kvôli sebe. Kvôli nemu.

Nebola som nahnevaná za nič, len som cítila, že aj napriek tomu, že som sa s ním cítila dobre, neprerástol môj cit voči nemu v niečo hlbšie. Moje vnútro mi povedalo samo, čo je nevyhnutné urobiť. Prišli samozrejme momenty, ktoré nekorešpondovali s predstavou otca mojich detí, stability, spoľahnutia sa v prípade väčších problémov a i. Žena to akosi proste vie, len veľakrát to ženy popierajú zo strachu pred samotou... toto som si ja už chvalabohu upratala a dnes ráno som si osamote, doma, po tme o 5:30 s kľudom v duši vydýchla.

Bolo to smutné, úprimné, ale aj koniec-koncov pekné. S pokorou, kľudom a rozvahou som sa s ním face to face rozlúčila.

Viem, že to asi ešte nie je pre neho posledná bodka, ale pre mňa áno. Mám to v sebe vyriešené a neľutujem svoje rozhodnutie ani na okamih. Som ja. Som pre seba priorita číslo jeden. Ak ja nebudem šťastná, nebude ani on, ani svet okolo mňa.

Veľa som sa o sebe naučila. A ja som zas veľa odovzdala jemu. Vďaka nemu svoje nedostatky považujem dnes za prednosti. Ukázal mi aké to je keď má muž to, čo mi na tých predošlých chýbalo. Vďaka nemu som mala možnosť pochopiť isté veci, ktoré som si bez tejto skúsenosti len ťažko predstavovala. Teraz viem zas o niečo viac čo (ne)chcem a keď si ma to nájde, budem zas o trochu uvedomelejšia.

Pri predošlých ťažkých rozchodoch som si sľúbila, že budem už vždy načúvať svojmu inštinktu, svojej dokonalej ženskej intuícií. Budem pozorovať, vyhodnocovať, ale zároveň s pokorou a láskou prijímať všetko, čo mi život dáva. Áno, aj prekážky, ktoré sú ešte cennejšie než to pekné.

Len aby ste vedeli, nebola som s ním nešťastná, ani mi neubližoval. Ľúbil ma, staral sa o mňa, chcel byť so mnou navždy. Veľmi mi je ľúto jedine to, že som pravdepodobne prišla o dobrého človeka. Avšak ak má byť súčasťou môjho života, nájde si ku mne znovu cestu.

Už len na záver, bola to každopádne pekná, výživná, letná láska a ja za každý nezabudnuteľný okamih z celého srdca ĎAKUJEM.

"...život možno nie je taký chaotický, to len svet naokolo. Jediná pasca číha v tom, keď k niečomu citovo priľneme..."

-Eat, Pray, Love-