Plačeš v daždi opustene prázdna,
hľadáš výhovorky svojich skutkov.
Prečo si robíš s každého blázna,
s každého blázna už pár rokov.

Nechcem ťa ľutovať,
nestojíš mi za vôbec to.
Nemáš nárok sa radovať,
si taká ako blato.

Špinavá a nechutne opustená,
bez kúsku citu v tele.
Odporným hnusom napustená,
sa mi do očí smeješ.

Chcela si pocitíť ozajstnú lásku,
hoc nebola si jej vôbec hodná.
Teraz sedíš a nevydáš hlásku,
nevieš sa sama odraziť od dna.

Mala si v rukách všetko,
dnes nemáš vôbec nič.
S kvapkami to stieklo,
keď pretrhla sa citov niť.

Nechcem ti pomôcť, nestojíš za to.
Veď namiesto citov máš radšej blato.