Keď máte niekoho radi, chcete mu pomôcť. Nedbáte na prekážky a strmhlav sa vrháte za tým, na kom vám záleží. ... Lenže čo ak sa  ten človek zmenil? Čo ak to už vôbec nie je on? Čo ak nikdy nebol sám sebou a všetko iba predstieral? Čo vlastne ten človek od života očakáva?

Jedno staré príslovie hovorí: " Aký požičaj, taký vráť..." Nikomu nič zlé neprajem, ale niekedy je to na škodu, keď sa niekto správa voči iným zle, nenesie  odpovednosť za svoje činy a vo svojom vnútri je presvedčený, že je to v poriadku....

Ako dlho trvá, kým spozníte človeka? Týždeň, rok, dva? Viete odhadnúť človeka na prvý pohľad? Možno áno, ale i ten častokrát klame... Nie vždy sa treba spoliehať na intuíciu...

Jedna kamarátka sa v poslednej dobe správa ku chalanom strašne...Raz je nimi posadnutá a očarená, inokedy sú jej ukradnutí...Je citovo veľmi chladná, až povrchná a tým ubližuje ľudokm okolo. Láska je pre ňu iba slovom, a preto sú všetky jej vzťahy iba akousi hrou....Takáto je už dlhší čas, ale v poslednej dobe sa niečo zmenilo a je ešte viac chladnejšia...Stala sa povrchnejšou a absolútne ju nič okrem seba  a XY nezaújma...Je to smutné... Slová nestačia...

My sami sme strojcami vlastného šťastia, tak dúfam, že sa nestratí v temnote...